Problémy so sluchom sa bežne analyzujú v ušiach, čo je úplne jasné. Ak s týmto zmyslom niečo nie je v poriadku, údajne sa to dá zistiť aj iným, nečakaným spôsobom: na očiach.
Keď všeobecný lekár otestuje pacienta na problémy so sluchom, pozrie sa mu na uši. Hlasitosť, pri ktorej pacienti prvýkrát vnímajú čistý tón, sa nazýva prah ich sluchu, a ak je táto hranica príliš vysoká, môže to znamenať potrebu načúvacích prístrojov, informuje sciencealert.com. Tento test má však jeden háčik. Stratu sluchu zachytí až desaťročie alebo dve po objavení prvých príznakov. Vedci z University of Toronto a Rotman Research Institute v Kanade našli lepší spôsob, o ktorom povedali viac v časopise Journal of Neuroscience.
Pozorným sledovaním očí účastníkov pri počúvaní reči psychológ Eric Cui a kognitívny neurovedec Björn Herrmann identifikovali jasný znak problémov so sluchom. Čím viac sa človek snaží počuť, tým je jeho pohľad uprenejší. Už predchádzajúce štúdie ukázali, že oči sa nepohybujú toľko, keď ľudia usilovne premýšľajú. Napríklad, keď niekto testuje svoju pamäť, jeho pohyby očí majú tendenciu klesať, takmer, ako keby hľadeli na miesto v priestore.
Psychológ Eric Cui a neurovedec Björn Herrmann analýzou spoločne identifikovali príznaky problémov so sluhom. Vykonali tri experimenty, kedy mladí dospelí počúvali hudbu na primeranom stupni hlasitosti. Popritom sledovali displej počítača a zaznamenávali sa ich pohyby očí a zreničky.
Výsledky experimentov
V prvom experimente boli 26 účastníkom prehrávané zvuky reči, prerušované nezmyselným bľabotaním. Po konci kola absolvovali rýchly test počúvania s porozumením. Keď sa reč nahrávala, obrazovka bola prázdna alebo sa objavil statický štvorec. V tomto prípade výsledky ukázali pokles pohybov očí v najťažších podmienkach počúvania. Zníženie očných pohybov súviselo s lepším pochopením reči.
Druhý pokus absolvovalo 22 účastníkov, ktorí počúvali krátke vety. Do toho sa pred nimi na obrazovke pohybovala bodka. Výsledok bol rovnaký ako v prvom prípade. Pohyby očí sa znižujú, keď je reč horšie počuteľná a námaha pri počúvaní je väčšia.
Záverečný test vykonalo 23 participantov, ktorí museli počúvať 2 príbehy v rozhraní 10-11 minút z podcastu The Moth. Jeden z nich nebol chronologicky zoradený a druhý bol prerušovaný bľabotaním. Aj v tomto prípade mali pred sebou obrazovku, ale so 16 bodkami, ktoré menili smer. V prípade nezosúladeného príbehu vykazovali účastníci častejší pohyb očí ako počas nerušeného. Keďže ten bol ovplyvnený vedľajším hlukom, i tu museli rovnako vynaložiť úsilie, aby dokázali porozumieť slovám.
Naznačuje počiatočné problémy
Vo všetkých troch prípadoch kontrakcia či dilatácia zreníc prezrádzala málo o ich počúvaní s porozumením. Rovnako objekty na obrazovke nemali veľký vplyv na to, ako sa oči pohybovali. Zistenia ukazujú, že pohyby očí môžu byť kľúčom k tomu, ako veľmi sa človek snaží počúvať. Námahavé počúvanie však nie je vždy spôsobené stratou sluchu, ale môže to byť jeden z prvých príznakov, že človek má problémy.
"Z klinického hľadiska je ďalším krokom skúmanie, či pohyby očí tiež naznačujú úsilie o počúvanie u starších dospelých, pretože ide o populáciu, pre ktorú môže byť náš nový prístup najužitočnejší," povedal Herrmann Ingrid Fadelli a dodal, že taktiež je v pláne pozrieť sa na to, či pohyby očí naznačujú zníženú námahu pri počúvaní, keď sú jednotlivci liečení načúvacími pomôckami, keďže by to mohlo pomôcť posúdiť, aký úžitok má človek z predpisu týchto pomôcok.
