Celiakia je azda najznámejší tráviaci problém, ktorý je rozšírený a známy. Dnes vieme, že v podstate jedinou metódou, ako žiť s celiakiou kvalitne, je prísna diéta. Bezlepková diéta vie však byť nápomocná aj pri iných diagnózach.
Zoznam chorôb a príznakov súvisiacich s nedostatočnou funkciou tráviaceho traktu je pomerne dlhý a komplikovaný. Vďaka dlhoročnej osvete sa javí celiakia ako všeobecne známe a relatívne dobre zvládnuteľné ochorenie. Syndróm dráždivého čreva (IBS) a syndróm bakteriálneho prerastania čreva (SIBO) sú novšie pojmy, ktoré sa však tiež začínajú dostávať do povedomia laickej verejnosti. No kvalitná informovanosť o týchto zdravotných problémoch ani zďaleka nie je taká, ako pri celiakii. Štatistiky pritom hovoria o vcelku vysokých číslach pacientov, najmä pri IBS.
“Populačné štúdie odhadujú výskyt ochorenia IBS medzi 10-20% a počet nárastu nových ochorení na 1-2% za rok 2022,” upozorňuje hepatológ MUDr. Marián Oltman, ktoré predpokladá, že svetové štatistiky zrkadlia stav aj u nás na Slovensku. Zároveň dodáva, že problematika IBS a SIBO je veľmi zložitá a “Vyžaduje skutočné lekárske ako aj „nutricionalistické“ nasadenie, či už v chuti sa chopiť takéhoto prípadu, ale aj neustáleho ďalšieho vzdelávania sa.”
Čo je to IBS?
Syndróm dráždivého čreva (IBS) je súbor príznakov gastrointestinálneho traktu, ktoré vedia výrazným spôsobom zhoršiť kvalitu života ľudí. Máva epizodický priebeh, ktorý je spôsobený funkčnou poruchou predovšetkým hrubého čreva. IBS má niekoľko typických príznakov ako dlhšie trvajúce zmeny vo frekvencii a konzistencii stolice, diskomfort až bolesti brucha. Typické je, že problémy sa po vyprázdnení strácajú. Podľa prevládajúcich prejavov od hnačky cez zápchu a rôzne kombinácie týchto problémov rozoznávame viac skupín chorých. Objaviť sa však môžu aj prejavy mimo tráviaceho traktu, akými sú migréna, bolesti krížov, únava alebo depresia.
A čo je SIBO?
Syndróm bakteriálneho prerastania v tenkom čreve (SIBO) je definovaný ako zvýšený počet alebo aj abnormálne zloženie baktérií v tejto časti gastrointestinálneho traktu. Nadmerné a nefyziologické osídlenie tenkého čreva baktériami nakoniec vedie k poškodeniu črevnej steny, kde sú bežne prítomné tráviace enzýmy, ktoré tým strácajú svoje funkcie. Okrem toho dochádza k určitej "súťaži" o výživné látky medzi baktériami a tenkým črevom. Nadmerná bakteriálna záťaž sa dá merať - a teda aj diagnostikovať - pomocou dychového testu.
“V praxi sa u približne dvoch tretín pacientov stretávam s prejavmi ako bolesť brucha, nadúvanie, plynatosť, hnačka alebo zápcha, čo sú najčastejšie príznaky popisované u pacientov so SIBO. V závažných prípadoch sa môžu vyskytnúť nutričné deficity, a to napr. vitamínu B12, vitamínu D alebo železa, ale vo väčšine prípadov sú len mierne alebo až nesignifikantné. U niektorých pacientov sa môže prejaviť aj únava alebo narušená psychická koncentrácia. Žiadny z týchto príznakov, vyskytujúci sa ako jediný, však nemožno špecificky pripísať len pre SIBO,” vysvetľuje dielotogička Jarmila Kabátová.
Ako to riešiť?
Vieme, že pri celiakii spravidla stačí nastaviť sa poctivo na bezlepkovú diétu a v podstate okamžite pocítite úľavu a dôjde k ústupu ťažkostí. Laboratórne testy sa pomerne rýchlo upravia a postupne sa regeneruje aj sliznica tenkého čreva. Pri celiakii je totiž jasne definovaný problém, ktorým je lepok - glutén.
“V prípade IBS, ako aj SIBO je terapia zložitejšia, pozostáva z viacerých stupňov, prístupov, často aj za spolupráce viacerých špecialistov súčasne od gastroenterológa, dietológa až po klinického psychológa či dokonca fyzioterapeuta,” upozorňuje Jarmila Kabátová.
Aj z toho dôvodu je rýchlosť a rozsah ústupu ťažkostí individuálny. Niekomu stačí dodržiavať Low FODMAP diétu, iný je okrem diéty nútený navštevovať aj psychológa, alebo sa nastaviť na symptomatickú liečbu u gastroenterológa.
"Vo všeobecnosti pri IBS neexistuje jednoznačne definovaná liečba, čo znamená, že je možné len potlačiť príznaky tohto stavu,” konštatuje dietologička. Každá osoba trpiaca IBS zažíva príznaky, ktoré sú osobitné len pre ňu, a ktoré sa môžu mierou svojej závažnosti líšiť a meniť v čase, v závislosti od mnohých potencionálnych spúšťačov, ako napríklad stres, prípadne výskyt iného pridruženého ochorenia. Dnes vám nič nie je, zajtra môžete mať hnačku a o týždeň zase zápchu.
Čo je FODMAP?
V krátkosti sa dá povedať, že FODMAP predstavuje skupinu sacharidov a alkoholov vyskytujúcich sa prirodzene v potravinách alebo v podobe prídavných látok. Patrí sem fruktóza, fruktany, galaktooligosacharidy (GOS), laktóza (mliečny cukor) a polyoly (napr. sorbitol a manitol).
“Strava s nízkym obsahom FODMAP (Low FODMAP Diet/LFD) je považovaná za účinné diétne opatrenie pri veľmi častom syndróme dráždivého čreva (IBS) a jeho príznakoch ako nadmerná plynatosť, bolesti brucha, nadúvanie, nevoľnosť a poruchy vyprázdňovania (hnačka alebo aj zápcha). LFD tiež znižuje príznaky únavy, letargie a zlej koncentrácie a je účinná aj pri SIBO − bakteriálnom prerastaní v tenkom čreve. O jej benefitoch sa čoraz viac hovorí tiež v prípade neceliakálnej gluténovej senzitivite (NCGS), potravinových alergiách či samotnej celiakii,” vysvetľuje dietologička Jarmila Kabátová.
Popoludní vám prinesieme rozhovor s hepatológom a imunológom MUDr. Mariánom Oltmanom, v ktorom sa dozviete viac o týchto možných strašiakoch tráviaceho systému.
