Dajte si ruku na srdce. Pociťujete rýchle a silné búšenie? Ak si zvyknete dopriať poobedňajší spánok, mohlo by ísť o znamenie, že to nie je práve najlepší nápad.
Podľa výskumu prezentovaného na vedeckom kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti (ESC) ESC Preventive Cardiology 2023, je denné zdriemnutie na 30 minút alebo viac spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou rozvoja fibrilácie predsiení, uvádza sa na escardio.org.
Prečítajte si tiež
Populárna ázijská OMÁČKA vás môže dohnať na POHOTOVOSŤ: Na toto si dávajte POZOR!
„Naša štúdia naznačuje, že šlofík počas dňa by mal byť obmedzený na menej ako 30 minút,“ upozorňuje autor štúdie Dr. Jesus Diaz-Gutierrez z Univerzitnej nemocnice Juana Ramona Jimeneza v Španielsku. "Ľudia s narušeným nočným spánkom by sa nemali spoliehať na zdriemnutie počas dňa. Mali by sa mu vyhýbať, aj tak tým nenahradia plnohodnotný spánok."
Vzťah medzi zdriemnutím a rizikom arytmie
Fibrilácia predsiení je najčastejšou poruchou srdcového rytmu, ktorá postihuje viac ako 40 miliónov ľudí na celom svete. Ľudia s touto arytmiou majú päťkrát vyššie riziko mozgovej príhody ako ich rovesníci.
Dr. Diaz-Gutierrez dodal: „Predchádzajúce štúdie naznačili, že spánok môže hrať úlohu pri rozvoji fibrilácie predsiení. Toto je prvá štúdia, ktorá analyzovala vzťah medzi denným zdriemnutím a rizikom arytmie.“
Štúdia použila údaje z projektu University of Navarra Follow-up (SUN), súčasťou ktorej boli absolventi španielskych univerzít. Spolu 20 348 účastníkov, ktorí netrpeli na začiatku fibriláciou predsiení, vyplnilo dotazník vždy každé dva roky. Tak sa získali informácie o sociodemografiách (vek, pohlavie, pracovná doba), zdravotných stavoch (vysoký cholesterol, vysoký krvný tlak, cukrovka, spánkové apnoe, kardiovaskulárne ochorenia vrátane fibrilácie predsiení), životnom štýle (driemanie, fajčenie, cvičenie, príjem kávy, nadmerné pitie, dodržiavanie stredomorskej stravy, sledovanie televízie), výške a hmotnosti.
Účastníci boli rozdelení do troch skupín podľa toho, ako dlho v priemere si zvyknú zdriemnuť počas dňa. V jednej skupine boli tí, ktorí si nezvykli dávať poobedňajšiu siestu, v druhej si pospali menej ako 30 minút a poslednú tvorili tí, ktorí si zdriemli 30 minút alebo viac. Krátke zdriemnutia počas dňa boli definované ako tie, ktorí trvali menej ako pol hodinu.
Absolventi sami nahlásili svoje skúsenosti s fibriláciou predsiení, ktoré potom boli potvrdené odbornou komisiou kardiológov, ktorá použila vopred definovaný protokol s kontrolou zdravotných záznamov. Riziko fibrilácie predsiení podľa dĺžky denného spánku sa analyzovalo po úprave podľa informácií zhromaždených v dotazníku.
Koľko by mal trvať poobedňajší spánok?
Priemerný vek účastníkov na začiatku štúdie bol 38 rokov a 61 % tvorili ženy. Počas mediánu sledovania 13,8 roka sa u 131 účastníkov vyvinula fibrilácia predsiení. V porovnaní s krátkym zdriemnutím počas dňa mali tí, ktorí si zdriemli 30 alebo viac minút denne, takmer dvojnásobné riziko vzniku fibrilácie predsiení. V porovnaní s krátkymi zdriemnutiami nebolo riziko zvýšené u tých, ktorí sa vyhýbali sieste.
Výskumníci vykonali druhú analýzu na identifikáciu trvania spánku spojeného s najnižším rizikom fibrilácie predsiení. Táto analýza zahŕňala tých, ktorí uviedli pravidelné zdriemnutie, a vylúčili tých, ktorí neholdovali siestam. Účastníci boli rozdelení do troch kategórií podľa ich priemerného denného trvania spánku na začiatku: menej ako 15 minút, 15 až 30 minút a viac ako 30 minút. V porovnaní s tými, ktorí si zdriemli viac ako 30 minút denne, mali tí, ktorí si pospali menej ako 15 minút, o 42 % nižšie riziko vzniku fibrilácie predsiení, zatiaľ čo tí, ktorí si zdriemli 15 až 30 minúty mali o 56 % znížené riziko.
Dr. Diaz-Gutierrez povedal: „Výsledky naznačujú, že optimálne trvanie poobedňajšieho spánku je 15 až 30 minút. Sú však potrebné rozsiahlejšie štúdie, aby sa zistilo, či je vhodnejšie krátke zdriemnutie alebo radšej žiadne."
Vplyv na cirkadiánny rytmus
Podľa odborníka môže dlhšia siesta počas dňa narušiť vnútorné hodiny tela (cirkadiánny rytmus), čo vedie ku kratšiemu nočnému spánku, častejšiemu nočnému budeniu a zníženiu fyzickej aktivity. Avšak krátke zdriemnutie má opačné účinky - môže zlepšiť cirkadiánny rytmus, znížiť hladinu krvného tlaku a znížiť stres.
