Občasný výtok z nosa je úplne bežná vec. Ak však s ním bojujete pravidelne a dlhodobo, znamená to, že vaše telo zápasí s infekciou, ktorej sa snaží zbaviť. Vtedy je dôležité sledovať farbu hlienov, ktorá prezradí závažnosť infekcie.
Nielen farba, ale i konzistencia vašich hlienov môže byť včasným varovným signálom zdravotného problému. Lekári tvrdia, že sa ich oplatí sledovať, najmä vtedy, keď prichádza sezóna alergií a tisíce ľudí je náchylných na výtok z nosa.
Číry, tenký hlien sa považuje za zdravý, ale ak je príliš biely, môže signalizovať preťaženie v organizme alebo náchylnosť na ochorenie. Žltá alebo zelená farba zvyčajne prichádza, keď ste chorí, a vyskytuje sa vtedy, keď telo vyplavuje biele krvinky na boj proti infekciám. Ak je farba zase červená, ružová alebo hnedá, môže to znamenať poškodenie vnútorného tkaniva nosa alebo niečo oveľa vážnejšie.
Čo hovoria hlieny o vašom zdraví podľa dailymail.co.uk:
1. Priehľadná farba
Odborníci vo všeobecnosti tvrdia, že nie je dôvod na obavy. Prirodzená farba hlienov je pomerne priehľadná, takže bezfarebný tok z nosa znamená, že ste v poriadku. Ak sa pristihnete, že kýchate alebo často smrkáte, no hlieny sú čisté, je to príznak bežnej alergie. Peľové alergie zvyčajne prepuknú v jarnom období.
2. Biela farba
Biele hlieny sú často prvým znakom toho, že prichádza choroba. Keď má hlien nízky obsah vody, stratí svoju obvyklú bezfarebnosť a namiesto toho získa hustú bielu farbu. Obsah vody sa zvyčajne stráca počas počiatočných štádií vírusovej infekcie - ako je chrípka alebo Covid. Jedným z prvých príznakov, ktorým telo trpí pri chorobe, je zápal tkaniva v nose. Tento opuch čiastočne blokuje tok hlienu v nose a spôsobuje, že pri prechode stráca vlhkosť. Keď sa dostane do tkaniva, výrazne mu chýba voda, čo spôsobuje, že je hustejší a zakalenejší ako zvyčajne. Ak máte biele hlieny, mali by ste sa pripraviť na to, že v najbližších dňoch sa objavia ďalšie príznaky choroby.
3. Žltá farba
Ak ste chorí, hlieny často zožltnú. Vtedy sa biele krvinky hemžia s infikovanými bunkami a bojujú s vírusom, aby ho odstránili z tela. Konzistencia je podobná ako pri vaječnom bielku. Bude to svetlá, matná žltá farba. Biele krvinky zomierajú a keď vaše telo vylúči infikované bunky z tela, v mnohých prípadoch isú mŕtve bunky cez hlieny z tela von. Veľa odumretých buniek pokope tak získajú žlté sfarbenie. Zvyčajne sa nie je čoho báť.
4. Zelená farba
Keď trpíte vážnou infekciou, môžete spozorovať zelenú farbu hlienov. Tá indikuje, že je prítomných ešte viac mŕtvych bielych krviniek, než pri žltých hlienoch. Bývajú matnejšej a zemitejšej zelenej farby a sú pomerne hustejšie. Aj keď sa zvyčajne nie je čoho obávať, ak zelené hlieny pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, mali by ste vyhľadať lekára.
5. Ružová alebo červená farba
Ružový alebo červenkastý odtieň hlienu je zvyčajne výsledkom menšieho množstva krvi. Existuje niekoľko možných príčin. Najčastejšími príčinami je suchý vzduch. Zvyčajne preto, že vonku je chladné počasie alebo sa človek nachádza vo vnútri, kde je klimatizácia alebo odvlhčovač. Niekedy sa môže poškodiť tkanivo nosa, čo spôsobí mierne krvácanie. Zvyčajne sa zotaví do jedného dňa.
Krvavý nos sa môže objaviť aj pri prechladnutí, užívaní drog alebo vdýchnutí chemických dráždivých látok, ako sú čistiace prostriedky. Lekári odporúčajú vyhľadať lekársku pomoc, ak stratíte viac krvi.
6. Čierna farba
V mnohých prípadoch je čierny hlien znakom toho, že ste vdýchli nejaký druh znečisťujúcej látky, ako je dym alebo sadza. Je to prekvapivo bežný jav u ľudí, ktorí pracujú na stavbách alebo pravidelne fajčia cigarety.
V zriedkavých prípadoch môže byť čierny hlien skorým znakom toho, že osoba bola infikovaná mukormykózou. Ide o čiernu hubu, človek sa ňou môže nakaziť po jej vdýchnutí. Je to neuveriteľne zriedkavé, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa vyskytuje iba u jedného z 1 milióna ľudí. Z tohto dôvodu ju môže byť ťažké diagnostikovať. Lekári s ňou nie sú oboznámení a môže im chvíľu trvať, kým zistia, či je príčinou infekcie. Má úmrtnosť okolo 50 percent, čo z nej robí jednu z najnebezpečnejších plesňových infekcií.
