Má vplyv na správne fungovanie nášho organizmu a jeho nedostatok môže spôsobiť zdravotné problémy. Tomuto prvku mnohí pripisujú pozitívne účinky, no podľa jednej štúdie má odvrátenú stránku.
Rastie množstvo dôkazov o tom, že železo v mozgu môže hrať úlohu pri Alzheimerovej chorobe. Nová zobrazovacia metóda totiž po prvýkrát ukázala, že v tých istých oblastiach mozgu, kde sa vyskytujú amyloidné beta plaky spojené s touto chorobou, je tiež zvýšený redox železa, čo znamená, že minerál v týchto oblastiach je reaktívnejší v prítomnosti kyslíka, ako sa uvádza na sciencedaily.com.
Týmto zistením by sa mohli odhaliť podrobnosti o príčinách vzniku Alzheimerovej choroby a taktiež by to mohlo prispieť k novým liekom. Štúdia dvoch vedeckých tímov z University of Texas v Austine a University of Illinois v Urbana-Champaig, ktorí sa na tom podieľali, bola zverejnená v časopise Science Advances.
Ničí mozgové bunky?
Asi pred desiatimi rokmi vedci objavili feroptózu, proces v tele, ktorý je závislý od zvýšenej hladiny železa. Vedie k bunkovej smrti a zohráva kľúčovú úlohu pri neurodegeneratívnych ochoreniach, vrátane Alzheimerovej choroby. Pomocou magnetickej rezonancie na pacientoch s Alzheimerovou chorobou vedci zistili, že majú tendenciu mať zvýšené hladiny železa v mozgu, hoci táto metóda nerozlišuje medzi rôznymi formami tohto prvku. Tieto zistenia naznačujú, že železo môže hrať úlohu pri ničení mozgových buniek u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Pre novú štúdiu výskumníci vyvinuli fluorescenčné senzory založené na DNA, ktoré dokážu detekovať dve rôzne formy železa (Fe2+ a Fe3+) súčasne v bunkových kultúrach a v mozgových rezoch u myší, ktoré boli geneticky modifikované tak, aby napodobňovali Alzheimerovu chorobu. Ide o prvú zobrazovaciu techniku, ktorá dokáže súčasne detegovať obe formy železa v bunkách a tkanive a zároveň indikovať ich množstvo a priestorové rozloženie.
"Najlepšie na našom senzore je to, že dokážeme vizualizovať zmeny Fe2+ a Fe3+ a ich pomery v každom mieste," povedal Yuting Wu, spoluautor štúdie a postdoktorandský výskumník v Luovom laboratóriu na UT Austin. "Môžeme zmeniť jeden parameter naraz, aby sme zistili, či to zmení plaky alebo oxidačné stavy železa."
Táto schopnosť by im mohla pomôcť lepšie pochopiť, prečo je zvýšený pomer Fe3+ k Fe2+ v mieste amyloidných beta plakov a či sa na tvorbe plakov podieľa zvýšený redox železa.
Pomoc pri vývoji liekov
Ďalšou kľúčovou otázkou je, či sa redox železa priamo podieľa na bunkovej smrti pri Alzheimerovej chorobe, alebo je to len vedľajší produkt. Vedci plánujú preskúmať túto otázku u myší s Alzheimerovou chorobou. Ak ďalší výskum určí, že železo a jeho redoxné zmeny skutočne spôsobujú bunkovú smrť u pacientov s Alzheimerovou chorobou, tieto informácie by mohli poskytnúť potenciálnu novú stratégiu pre vývoj liekov. Inými slovami liek, ktorý zmení pomer Fe3+ k Fe2+, by mohol pomôcť chrániť mozgové bunky. Nová zobrazovacia sonda by sa mohla použiť na testovanie toho, ako dobre kandidáti na lieky fungujú pri zmene pomeru.
Aké množstvo?
V každom prípade platí: všetko s mierou. Železo je dôležitý minerál a prvok v tele. Jeho príjem by však nemal prekročiť 10-15 miligramov denne. Čo sa týka zdrojov, dajte prednosť radšej prirodzeným zdrojom vo forme čerstvých potravín. Minerál sa nachádza v potravinách ako je losos, tuniak, ustrice, ančovičky, krevety, tuniak a sardinky.
