Títo ľudia sú INTELIGENTNEJŠÍ ako ostatní: VLASTNOSŤ, ktorú mnohí považujú za UTRPENIE!

Pravdepodobne ste už niekedy potrápili samých seba, že ste sa hodiny rozhodovali, čo si oblečiete na rande alebo, či požiadate o zvýšenie platu v práci. Hoci ste sa pri tom poriadne zapotili, podĺa psychológov môže byť nerozhodnosť v skutočnosti znakom inteligencie. 

Viac času na dôkladné rozhodnutie

Odborníci z univerzity v Drážďanoch skúmali reakcie 1 300 ľudí na rôzne scenáre. Došli k záveru, že tí, ktorým trvalo dlhšie sa rozhodnúť, boli menej náchylní urobiť to výlučne na základe svojho presvedčenia známeho ako konfirmačná zaujatosť. Pred tým, ako sa rozhodli, sa opierali hlavne o súhrn dôkazov. Vedci tiež zistili, že sa nenechali ovplyvniť ani predsudkami, ako sa uvádza na dailymail.co.uk. Štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Personality and Individual Difference, analyzovala 5 predchádzajúcich výskumov. 

Psychologička Dr Jana-Maria Hohnsbehnová, ktorá viedla výskum, povedala: „Všeobecnú skúsenosť s ambivalentnosťou si treba osvojiť. Môže nám poskytnúť potrebnú pauzu, signalizujúc, že veci sú zložité, a že potrebujeme viac času na to, aby sme svoje rozhodnutie dôkladnejšie premysleli."

Účastníci sa rozhodovali v bežných otázkach, či si má niekto ponechať prácu, alebo posúdiť vlastnú osobnosť. Vedci potom hodnotili, či mali pozorovaní ambivalenciu čŕt, stav so zmiešanými pocitmi alebo protichodnými predstavami o niečom alebo niekom.

„Nerozhodnejším trvalo dlhšie, kým prišli so svojimi odpoveďami,“ konštatovala vedúca výskumu psychologička Jana-Maria Hohnsbehnová.

Účastníci si tiež mali predstaviť, že stretli neznámeho človeka, o ktorom im bolo povedané, že je extrovert. Následne mu mali položiť jednu z dvoch otázok, či rád trávi čas doma sám alebo či rád chodieva na večierky.  

„Tí, ktorí si vybrali druhú otázku, sa považovali za ľudí, ktorí vykazovali známky zaujatosti. Rozhodli sa na základe toho, že ide o extroverta, o ktorom predpokladali, že dáva prednosť zábave,“ vysvetlila.

Ako dodala, tí, ktorí si vybrali prvú otázku, vykazovali veľkú ambivalenciu, pretože spochybnili zaužívané stereotypy a zamysleli sa nad otázkou hlbšie. Táto skupina ľudí je podľa nej aj menej zaujatá.

Príkladom toho je situácia, keď sa niekto pošmykne. Zaujatí ľudia môžu predpokladať, že je to preto, že človek je nemotorný. Ale tí, ktorí sú ochotní pozrieť sa na to inak, zvážia aj to, či náhodou podlaha nie je šmykľavá.

„Pomalšie rozhodovanie môže byť v konečnom dôsledku prospešné,“ myslí si profesor Carnegie Mellon University v Pensylvánii Baruch Fischhoff.

Vedci však varovali, že je tiež dôležité nebyť stále len nerozhodný,

„Ako pri väčšine vecí, aj tu je potrebné dosiahnuť rovnováhu,“ tvrdí Hohnsbehnová.

Akcia predstavuje zmenu

Vedci z Chicagskej univerzity skúmali celkové šťastie účastníkov výskumu. Pozorovaní boli požiadaní, aby si hodili mincou a potom v závislosti od toho, kde pristála, urobili životnú zmenu - dali si spraviť tetovanie, presťahovali sa, vrátili sa k štúdiu, alebo odišli zo zamestnania. Počas nasledujúcich mesiacov výskumníci zistili, že ľudia, ktorí sa do toho pustili, boli výrazne šťastnejší ako tí, ktorí pokračovali vo svojom živote. Účastníci chvíľu zvažovali tento krok a práve minca pôsobila ako posledné postrčenie, ktoré ich posunulo ďalej.

„Dobrým pravidlom je, že vždy, keď sa nemôžete rozhodnúť, čo by ste mali urobiť, zvoľte radšej akciu, ktorá predstavuje zmenu. Jednoducho nad tým príliš nerozmýšľajte,“ radí vedúci výskumu Steven Levitt.

Ste nerozhodní?

Psychológovia vymysleli dva kľúčové testy, ktoré majú rozhodnúť, či je niekto nerozhodný. Prvý spôsob, známy ako stupnica nerozhodnosti žiada ľudí, aby ohodnotili sériu výrokov od 1 (úplne nesúhlasím) po 5 (úplne súhlasím).

Patria sem vároky:

• Odkladám rozhodnutia.
• Ťažko si plánujem svoj voľný čas.
• Často sa obávam nesprávneho rozhodnutia.
• Zdá sa, že rozhodovanie o najtriviálnejšej veci mi trvá dlho.

Tí, ktorí súhlasili s vyhláseniami, boli podľa vedcov nerozhodní a zároveň aj perfekcionisti.

„Títo jedinci majú strach z hanby alebo ľútosti, ktorá môže pochádzať z nesprávneho výberu, a preto rozhodnutie odkladajú,“ tvrdia vedci.

Nerozhodnosť sa podľa nich dá merať aj kontrolou ambivalencie alebo toho, či niekto zvažuje negatívne aj pozitívne názory na rozhodnutie súčasne.

Toto sú najčastejšie odpovede nerozhodných ľudí:

• Moje myšlienky sú často protichodné.
• Často sa cítim rozpoltený medzi dvoma stranami problému.
• Niekedy, keď premýšľam o téme, mám pocit, že sa fyzicky prepínam zo strany na stranu.