Ľudia si často myslia, že v interiéri vozidla sú chránení pred splodinami z výfukových plynov. To je však omyl, povedal novinárom Michal Vojtíšek z Českého vysokého učenia technického (ČVUT), ktorý na pražských cestách porovnával úrovne škodlivých splodín pri ceste autom, peši a verejnou dopravou. Vodiči podľa výsledkov meraní vdýchnu väčšie množstvo škodlivín než cyklisti či chodci, ktorí sa držia v rozumnej vzdialenosti od rušných ciest a križovatiek. Zdravšia je podľa neho aj verejná doprava, najmä metro.
Meranie sa uskutočnilo v rámci magistrátneho projektu Čistou stopou Prahou, ktorého cieľom je upozorňovať na riziká spojené s emisiami z dopravy. „Mnoho ľudí sa mylne domnieva, že sú v aute viac chránení pred škodlivými látkami, než keby sa po meste pohybovali bez auta,“ uviedol koordinátor projektu Lukáš Eršil a dodal, že podľa výsledkov je to práve naopak.
Čítajte viac: Viac než stotisíc áut denne: Zisťovali sme, v ktorej časti Bratislavy dýchame najhorší vzduch
Meranie sa uskutočnilo na trase medzi Kačerovom a Karlovým námestím. Pri ceste pešo a metrom bolo nameraných priemerne 27 600 škodlivých častíc na centimeter kubický, pri ceste autom to bolo 51 600. Zásadná je podľa Vojtíška vzdialenosť od zdroja znečistenia - pri pohybe priamo na ceste, hoci zatvorený v aute, je človek vystavený oveľa väčšej záťaži, ako keď ide o pár ulíc ďalej povedľa dopravnej tepny. „Každých pár desiatok metrov hrá veľkú úlohu,“ uviedol Vojtíšek. Pri pohybe mestom je tak podľa neho dobré vyberať si trasu vzdialenejšiu od rušných ulíc.
Ako sú na tom električky a autobusy?
Horšia ako v metre je situácia v prípade autobusov či električiek, keď zdieľajú rovnaké komunikácie ako autá. Výhodou niektorých vozidiel MHD je podľa vedca vetranie strechou, ktorou sa dovnútra dostane menšie množstvo splodín. Škodliviny sa nachádzajú aj v tuneli metra, ale je ich oveľa menej. Môžu sa tam dostať cez ventiláciu.
V rámci Česka je Praha po Ostrave druhým najznečistenejším mestom v krajine, pričom až 85 percent znečistenia produkuje doprava. Zdraviu škodia najviac mikroskopické častice, ktoré sú okom neviditeľné a podľa Vojtíška sa im ľudský organizmus nevie brániť. V nose sa nezachytia, takže prenikajú do pľúcnych mechúrikov a ďalej do krvného obehu. Môžu viesť k rakovine, kardiovaskulárnym či neurologickým ťažkostiam.
