Viac než stotisíc áut denne: Zisťovali sme, v ktorej časti Bratislavy dýchame najhorší vzduch
Zdroj: TASR/Jaroslav Novák
Koktail emisií nad dopravnými uzlami v Bratislave pravidelne hustne. Mnohí si preto kladú otázku, či je ovzdušie hlavného mesta rizikové pre naše dýchacie cesty. Môže byť vzduch kontaminovaný splodinami z dopravy zdraviu škodlivý? Odpoveď sme hľadali u meteorológov aj lekárov.
Do Bratislavy denne prichádza až 130-tisíc ľudí. Mnohí z nich vo vlastných autách. Dopravne najvyťaženejšou lokalitou je Prístavný most, po ktorom prejde počas celého dňa v priemere 122-tisíc áut. Druhou lokalitou je Most Lafranconi (97-tisíc áut) a treťou diaľnica D2 (v úseku pred tunelom Sitina v smere do centra prejde okolo 70-tisíc vozidiel denne), uviedol Peter Bubla, hovorca magistrátu hlavného mesta.
Čítajte viac: Najhorší nepriateľ srdca: Je rafinovanejší než vírus, do tela preniká každému z nás!
Ako pre Vyšetrenie ozrejmila meteorologička Jana Matejovičová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), Bratislava má z hľadiska svojej geografickej polohy jednu veľkú výhodu: „Vďaka priaznivým poveternostným podmienkam (priemerná rýchlosť vetra je okolo 4 m/s) sa znečisťujúce látky v ovzduší rýchlejšie rozptýlia. Obyvatelia hlavného mesta preto nedýchajú v priemere znečistenejší vzduch ako obyvatelia iných oblastí Slovenska.“
Čítajte viac: Znečistený vzduch je pre mozog ako jed: Krutý účinok, ktorý sa naplno prejaví až po rokoch!
Najväčšiu skupinu znečisťujúcich látok rozptýlených v ovzduší hlavného mesta tvoria emisie z dopravy, najmä oxidy dusíka a jemné prachové častice. Hoci limitná hodnota pre jemné prachové častice nebola v uplynulých troch rokoch prekročená, priemerné ročné koncentrácie NO2 podľa meraní na Trnavskom mýte v posledných rokoch kolíšu okolo limitnej hodnoty. Na ostatných monitorovacích staniciach (na Kamennom námestí, Trnavskom mýte, Mamateyovej ulici, na Jeséniovej ulici na Kolibe) neboli prekročené limitné hodnoty tejto znečisťujúcej látky. Podobný problém s NO2 ako na Trnavskom mýte môže byť podľa meteorologičky aj v blízkosti iných dopravne vyťažených cestných úsekov.
Dráždivé a karcinogénne látky
Podľa slov Jany Matejovičovej môžu predstavovať zdravotné riziko predovšetkým oxidy dusíka a tiež benzo(a)pyrén – cieľová hodnota pre túto znečisťujúcu látku bola naposledy prekročená na Trnavskom mýte v roku 2016. „Benzo(a)pyrén vzniká pri nedokonalom horení. Jeho zdrojom v rámci Bratislavy môžu byť najmä dieselové motory, hlavným zdrojom emisií benzo(a)pyrénu na Slovensku je však vykurovanie domácností tuhým palivom,“ spresňuje odborníčka na kvalitu ovzdušia.
Ako doplnila doktorka Jindra Holíková z Poradne enviromentálneho zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, najviac emisií sa do ovzdušia uvoľňuje v čase dopravných špičiek: „Oxidy dusíka spolu s jemnými prachovými časticami dráždia dýchacie cesty a benzén pôsobí karcinogénne.“
Dobrou správou však je, že v miestach hustej obytnej zástavby nedochádza z dlhodobého hľadiska k prekročeniu limitov na množstvo splodín v ovzduší. Krátkodobé prekročenie limitov stanovených na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nepredstavuje zdravotné riziko, dodáva lekárka.
Nárast rakoviny priedušiek a pľúc u žien
Podľa štatistík, ktoré nám poskytlo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), bolo v roku 2017 v ambulanciách pneumológie a ftizeológie spadajúcich pod Bratislavský kraj evidovaných 3 227 pacientov s obštrukčnou chorobou pľúc a 5 743 pacientov s astmou. Pre porovnanie, v roku 2002 sa ich na obštrukčnú chorobu pľúc liečilo 2 981 a na astmu 3 256. Najviac pacientov s týmito diagnózami po roku 2000 bolo evidovaných v roku 2007 (5 992 ľudí s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc 5 992 a 6 568 s asthmou bronchiale).
V rámci Slovenska vrátane Bratislavy lekári evidujú najmä nárast prípadov zhubného nádoru priedušiek a pľúc u žien. U mužov, ktorí týmto ochorením trpia oveľa častejšie než ženy, majú diagnózy kolísavý, ale celkovo stabilizovaný charakter. Najviac prípadov u mužov sa podľa NCZI vyskytlo v období rokov 1994 až 2011, keď v roku 2009 bratislavskí lekári evidovali 151 chorých. Najmenej ochorení (105) zaznamenali v roku 1999. Minulý rok pribudlo na úrovni celého Slovenska 2 421 mužov a 760 žien, ktorým lekári diagnostikovali rakovinu priedušiek a pľúc.
Fotogaléria
emisie doprava zdravie rakovina ovzdušie Bratislava
