Vedci už dlhé roky vedia, že nezdravá strava – najmä tá s vysokým obsahom tuku a cukru – môže spôsobiť škodlivé zmeny v mozgu a viesť k zhoršeniu kognitívnych funkcií.
Mnohé faktory, ktoré prispievajú k poklesu týchto funkcií, sú mimo násw, ako napríklad genetika a socioekonomické faktory. Tie jednoducho neovplyvníme. Prebiehajúci výskum však čoraz viac ukazuje, že zlá strava je rizikovým faktorom pre poruchy pamäti počas normálneho starnutia a zvyšuje riziko vzniku Alzheimerovej choroby, ako sa píše na sciencealert.com.
Doteraz bolo veľmi málo výskumov, ktoré by sa pozreli na účinky konzumácie minimálne spracovaných potravín v porovnaní s ultraspracovanými potravinami.
Dve nedávne rozsiahle štúdie naznačujú, že konzumácia ultraspracovaných potravín môže zhoršiť kognitívny pokles súvisiaci s vekom a zvýšiť riziko vzniku demencie. Iná nedávna štúdia zase uvádza, že konzumácia ultraspracovaných potravín nebola spojená s horším poznaním u ľudí nad 60 rokov.
Hoci je potrebný ďalší výskum, tieto rané štúdie ukazujú, aká zásadná je výživa pre zdravie mozgu.
Veľa prísad a konzervačných látok
Ultraspracované potraviny majú tendenciu mať nižší obsah živín a vlákniny a vyšší obsah cukru, tuku a soli v porovnaní s nespracovanými alebo minimálne spracovanými.
Niektoré príklady ultraspracovaných potravín zahŕňajú limonády s bublinkami, balené sušienky, hranolčeky, mrazené jedlá, ochutené orechy, ochutený jogurt, destilované alkoholické nápoje a rýchle občerstvenie. Dokonca aj balené chleby, vrátane tých s vysokým obsahom výživných celých zŕn, sa v mnohých prípadoch kvalifikujú ako ultraspracované kvôli prísadám a konzervačným látkam, ktoré obsahujú.
Na druhej strane, suroviny, ktoré tvoria väčšinu týchto potravín, vo vašej kuchyni pravdepodobne nenájdete. Ultraspracované potraviny si však netreba zamieňať s tými spracovanými, ktoré si stále zachovávajú väčšinu svojich prirodzených vlastností, hoci prešli určitou formou spracovania – napríklad konzervovaná zelenina, sušené cestoviny alebo mrazené ovocie.
Analýza výskumu
V štúdii z decembra 2022 výskumníci porovnávali mieru poklesu kognitívnych funkcií počas osmich rokov medzi skupinami ľudí, ktorí konzumovali rôzne množstvá ultraspracovaných potravín.
Na začiatku štúdie viac ako 10 000 účastníkov žijúcich v Brazílii uviedlo svoje stravovacie návyky z predchádzajúcich 12 mesiacov. Potom, v nasledujúcich rokoch, výskumníci hodnotili kognitívny výkon účastníkov pomocou štandardných testov pamäte a výkonných funkcií.
Tí, ktorí na začiatku štúdie jedli stravu obsahujúcu viac ultraspracovaných potravín, vykazovali o niečo väčší kognitívny pokles v porovnaní s tými, ktorí jedli málo alebo žiadne ultraspracované potraviny. Išlo o relatívne mierny rozdiel v rýchlosti kognitívneho poklesu medzi experimentálnymi skupinami.
Zatiaľ nie je jasné, či malý rozdiel v kognitívnom poklese spojený s vyššou konzumáciou ultraspracovaných potravín bude mať zmysluplný efekt na úrovni jednotlivca.
Druhá štúdia s približne 72 000 účastníkmi vo Veľkej Británii merala súvislosť medzi konzumáciou ultraspracovaných potravín a demenciou. V skupine konzumujúcej najvyššie množstvá ultraspracovaných potravín bola demencia diagnostikovaná približne u 1 zo 120 ľudí počas 10-ročného obdobia. V skupine, ktorá konzumovala málo alebo žiadne ultraspracované potraviny, bolo toto číslo 1 zo 170.
Bez výživy
Výskum skúmajúci vzťah medzi zdravím a ultraspracovanými potravinami využíva klasifikáciu NOVA, čo je kategorizačný systém založený na druhu a rozsahu priemyselného spracovania potravín.
Niektorí odborníci na výživu kritizovali klasifikáciu NOVA za to, že nemá jasné definície spracovania potravín, čo by mohlo viesť k nesprávnej klasifikácii. Tvrdia tiež, že potenciálne zdravotné riziká z konzumácie ultraspracovaných potravín možno vysvetliť skôr nízkou úrovňou vlákniny a živín a vysokým obsahom tuku, cukru a soli v strave, než množstvom spracovania.
Mnohé ultraspracované potraviny majú vysoký obsah aditív, konzervačných látok alebo farbív, pričom disponujú aj inými vlastnostami nezdravej stravy, ako je nízky obsah vlákniny a živín. Nie je teda jasné, či konzumácia potravín, ktoré prešli väčším množstvom spracovania, má okrem nízkej kvality stravy aj ďalší negatívny vplyv na zdravie.
Môžete napríklad zjesť hamburger a hranolky z reťazca rýchleho občerstvenia, ktoré by mali vysoký obsah tuku, cukru a soli a zároveň by boli ultraspracované. Rovnaké jedlo by ste si mohli pripraviť aj doma, ktoré môže mať tiež vysoký obsah tuku, cukru a soli, ale nebude ultra spracované. Je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či je jeden horší ako druhý.
Strava, z ktorej sa poteší mozog
Aj keď nedochádza k procesom vedúcim k demencii, starnúci mozog prechádza biochemickými a štrukturálnymi zmenami, ktoré sú spojené so zhoršovaním kognície. U dospelých nad 55 rokov by zdravšia strava mohla zvýšiť pravdepodobnosť zachovania lepšej funkcie mozgu. Najmä stredomorská a ketogénna strava sú spojené s lepším poznaním v pokročilom veku.
Stredomorská strava kladie dôraz na konzumáciu rastlinných potravín a zdravých tukov, ako je olivový olej, semená a orechy. Ketogénna má vysoký obsah tuku a nízky obsah sacharidov, pričom primárnym zdrojom vlákniny je zelenina. Obe diéty minimalizujú alebo eliminujú spotrebu cukru a mohli by zvrátiť niektoré z týchto zmien a zlepšiť kognitívne funkcie znížením škodlivého zápalu.
Hoci zápal je normálna imunitná odpoveď na zranenie alebo infekciu, chronický zápal môže byť pre mozog škodlivý. Štúdie ukázali, že prebytok cukru a tuku môže prispieť k chronickému zápalu a ultraspracované potraviny môžu zhoršiť škodlivý zápal.
Ďalším spôsobom, ako môže strava a ultraspracované potraviny ovplyvniť zdravie mozgu, je os črevo-mozog, čo je komunikácia, ktorá prebieha medzi mozgom a črevným mikrobiómom alebo komunitou mikroorganizmov, ktoré žijú v tráviacom trakte.
Črevný mikrobióm pomáha nielen pri trávení, ale ovplyvňuje aj imunitný systém, pričom produkuje hormóny a neurotransmitery, ktoré sú rozhodujúce pre funkciu mozgu.
Štúdie ukázali, že ketogénna a stredomorská strava menia zloženie mikroorganizmov v črevách spôsobom, ktorý je pre človeka výhodný. Konzumácia ultraspracovaných potravín je tiež spojená so zmenami v type a množstve črevných mikroorganizmov, ktoré majú škodlivejšie účinky.
