Sluch je schopnosť, ktorú väčšina považuje za samozrejmosť. Treba si však všímať zmeny, keďže sluchové ťažkosti môžu súvisieť s rozvojom demencie vo vyššom veku.
V štúdii s viac ako 80 000 dospelými vo veku nad 60 rokov mali ľudia s problémami s počutím reči v hlučnom prostredí vyššie riziko demencie, čo je termín pre stavy, charakterizované stratou pamäti a ťažkosťami s jazykom a inými schopnosťami myslenia. Štúdia bola zverejnená v časopise Alzheimer's & Dementia: The Journal of the Alzheimer's Association.
Je tu však aj pozitívum! Problémy so sluchom nemusia byť len príznakom demencie, ale v skutočnosti aj rizikovým faktorom, ktorý by mohol varovať ľudí, ich rodiny alebo lekárov na jej nástup ešte skôr, ako sa začne zhoršovať, ako sa uvádza na sciencealert.com.
"Je mimoriadny záujem o poruchu sluchu a o to, či môže zvýšiť riziko demencie," povedal minulý rok epidemiológ a autor štúdie Thomas Littlejohns z Oxfordskej univerzity. "Aj keď výsledky sú predbežné, naznačujú, že porucha sluchu, ktorá bola spozorovaná pri rozprávaní s niekým v hlučnom prostredí, by mohla predstavovať sľubný cieľ prevencie demencie."
Dvojnásobné riziko vzniku choroby
V roku 2017 bola strata sluchu uvedená spolu s fajčením a fyzickou nečinnosťou ako jeden z deviatich hlavných, modifikovateľných rizikových faktorov demencie. Táto prelomová správa v časopise The Lancet bola aktualizovaná v roku 2020, pričom boli pridané ďalšie tri rizikové faktory, čím sa celkový počet zvýšil na 12. V týchto správach sa zistilo, že z 12 rizikových faktorov demencie môže mať práve strata sluchu najvyčší vplyv zo všetkých – takže ľudia s neriešenou stratou sluchu v strednom veku majú až päťkrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku demencie.
Na zistenie bližších informácií výskumníci z Oxfordskej univerzity využili údaje z britskej biobanky, výskumnú databázu zriadenú s cieľom odhaliť prepojenia medzi genetikou, environmentálnymi faktormi a zdravotnými výsledkami v rámci veľkej časti populácie Spojeného kráľovstva. Riziko demencie bolo analyzované u skupiny s viac ako 82 000 ženami a mužmi vo veku 60 rokov alebo starších, ktorí netrpeli ochorením a na začiatku štúdie im bol vyhodnotený sluch.
Účastníci boli testovaní na schopnosť počutia reči v šume, resp. či vedia rozoznať úryvky reči v hlučnom prostredí. Po približne 11 rokoch sa u 1 285 účastníkov vyvinula demencia na základe zdravotných záznamov.
"Účastníci s horším sluchom mali takmer dvojnásobné riziko vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí dobre počuli," povedal Littlejohns.
Je zaujímavé, že približne polovica ľudí v štúdii, ktorí mali nedostatočný sluch, a približne 42 percent tých, ktorí v teste dopadli zle, si sami nevšimli žiadnu poruchu sluchu.
Výskumníci tiež zvažovali, či sú poruchy sluchu spojené s inými faktormi, o ktorých je známe, že ovplyvňujú riziko demencie. Medzi ne patrí sociálna izolácia a depresia, ktoré môžu nastať, ak majú ľudia problémy so sluchom.
"Našli sme však málo dôkazov, že to tak bolo," povedal Littlejohns.
Žiadna novinka
Nejde však o prvú štúdiu, ktorá našla súvislosť medzi stratou sluchu a demenciou. Na druhej strane, je medzi prvými, ktoré skúmali riziko demencie a sluchové schopnosti ľudí v hlučnom prostredí. Iné štúdie z Austrálie a Taiwanu odhalili, že ľudia, ktorí sú nedoslýchaví, majú väčšie riziko demencie. Tieto štúdie sa však opierali o údaje získané od účastníkov štúdie alebo o lekárske záznamy poukazujúce na stratu sluchu.