Jedna činnosť, ktorej sa mnohí venujú hlavne po dobrom nedeľňom obede, by mohla byť podľa odborníkov varovným signálom neurodegeneratívneho ochorenia.
Konkrétne ide o zdriemnutie počas dňa, ktoré môže byť znamením demencie, ako sa uvádza na dailymail.co.uk. Obzvlášť vtedy, ak je to pravidelne a šlofíka si dávajú starší ľudia. Výskumníci odhalili „začarovaný kruh“ medzi popoludňajším driemaním a poruchou pamäti. Akademici z Harvardskej univerzity a Kalifornskej univerzity v San Franciscu to zistili po vyše desiatich rokoch, počas ktorých sledovali stovky ľudí nad 80 rokov.
Čítajte tiež: Na RUKÁCH spoznáte vysoký CHOLESTEROL: 3 nezvyčajné SIGNÁLY priveľa tukovej látky v krvi!
Signál zrýchleného starnutia mozgu
Výsledky ukázali, že seniori, ktorí si zdriemli každý deň, mali o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby – najbežnejšieho typu demencie. Dôležitá bola aj dĺžka spánku, pričom vo väčšom ohrození boli starší dospelí, ktorí si každý deň zdriemli viac ako hodinu. Vedci tiež zistili, že demencia prinútila ľudí pospať si dlhšie, čiže vtedy už bola u nich rozvinutá porucha.
Vedúca autorka a doktorka Yue Lengová však povedala, že neexistuje dostatok dôkazov, ktoré by dokázali, že zdriemnutie môže zostarnúť mozog.
"Ale nadmerný šlofík môže byť signálom zrýchleného starnutia alebo procesu kognitívneho starnutia," dodala odborníčka.
Vedci sa domnievajú, že toxické proteíny, ktoré sa hromadia v mozgu v dôsledku Alzheimerovej choroby, ovplyvňujú časti mozgu, ktoré pomáhajú ľuďom zostať bdelými.
Čím viac šlofíka, tým horšie
Odborníci sledovali údaje od 1 401 seniorov s priemerným vekom 81 rokov. Účastníci nosili sledovač mobility na dva týždne raz ročne až 14 rokov. Akékoľvek dlhšie obdobie nečinnosti medzi 9:00 a 19:00 bolo zaznamenané ako zdriemnutie. Dobrovoľníci tiež raz ročne podstúpili sériu neuropsychologických testov na vyhodnotenie kognície.
Tri štvrtiny seniorov nemali žiadnu kognitívnu poruchu a len necelá pätina mala miernu kognitívnu poruchu, ktorá sa považuje za predchodcu demencie. Niečo viac ako 4 percent malo Alzheimerovu chorobu, keď sa štúdia začala. Po šiestich rokoch sa u štvrtiny seniorov bez akýchkoľvek známok kognitívneho poškodenia vyvinula Alzheimerova choroba. Porovnanie denného spánku tejto skupiny odhalilo, že driemači boli viac ohrození rozvojom Alzheimerovej choroby.
Dr Lengová tvrdí, že „úloha denného spánku je sama o sebe dôležitá a je nezávislá od toho nočného“.
Ďalším zistením štúdie, publikovanej v Alzheimer’s and Dementia: The Journal of the Alzheimer’s Association, bolo, že u seniorov bez kognitívnej poruchy sa denný čas zdriemnutia zvýšil v priemere o 11 minút ročne. Po diagnostikovaní miernej kognitívnej poruchy sa však táto miera predĺženia denného spánku zdvojnásobila na 24 minút za rok. A takmer sa strojnásobila na 68 minút ročne po diagnóze Alzheimerovej choroby.
Predchádzajúce výskumy ukázali, že pacienti s Alzheimerovou chorobou majú menej neurónov, ktoré podporujú prebudenie v troch oblastiach orgánu. Zdá sa, že tieto zmeny súviseli s abnormálnym hromadením bielkovín, ku ktorému dochádza v mozgu pri ochorení.
