Po tom, ako sa na dovolenke v Grécku nakazil západonílskou horúčkou prvý Čech, spozorneli aj Slováci, ktorí sa chystajú stráviť záver leta pri mori. Podľa odborníkov nie je rozšírenie vírusu v európskych končinách až takou raritou.
České médiá aktuálne informovali o prípade prvého Čecha, ktorý sa v Grécku nakazil západonílskou horúčkou prenášanou komármi. Nákazu potvrdil Štátny zdravotný ústav v Ostrave. Od začiatku nového roka sa podľa štatistík Európskej únie nakazili už stovky osôb a viac ako 20 ľudí ochoreniu podľahlo. Vírus sa nedávno objavil aj v Chorvátsku, kde pripravil o život jedného človeka.
Čítajte viac: Stačí jedno uštipnutie komárom a zistíte, ako ste na tom: Toto o vás napovie!
Západonílska horúčka ja najväčším ohrozením pre deti, osoby nad 50 rokov a ľudí s oslabenou imunitou. Inkubačná doba sa pohybuje od dvoch do štrnástich dní. Ako na svojej stránke uvádza Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, rezervoárom vírusu sú vtáky a prenášačom komáre rodu Culex. Ochorenie môže prebiehať ako bežná chrípka s bolesťou hrdla, hlavy, malátnosťou, nechutenstvom, bolesťami brucha, vracaním a vyrážkami na trupe a končatinách. U niektorých osôb však prebieha bez zjavných príznakov.
„Pacienti môžu mať aj zväčšené lymfatické uzliny a vyrážku, svetloplachosť. Ojedinele sa vírus môže prejaviť aj vo forme meningitídy, encefalitídy alebo zápalu pečene, pankreasu alebo srdcového svalu. Môže končiť smrťou. Obvykle však prebehne vo forme necharakteristického horúčkovitého ochorenia, prípadne bezpríznakovo,“ dopĺňa Jozefína Kaššová, hovorkyňa ÚVZ SR.
Foto: Gettyimages.com (Zdroj: gettyimages.com)
Vírus navštívil aj Slovensko
Vírus sa v európskych krajinách v minulosti objavil už niekoľkokrát, napríklad v Rumunsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Francúzsku, Španielsku, ale aj v Česku a Chorvátsku. Posledné väčšie epidémie sa odohrali najmä v 90. rokoch. „V roku 1996 sa vyskytla epidémia v juhovýchodnom Rumunsku, kde bolo infikovaných 393 ľudí a 17 ľudí zomrelo. Od roku 1997 boli hlásené epidémie z Talianska a Francúzska. Ďalšie veľké epidémie boli hlásené z Ruska v roku 1999, z Izraela v roku 2000 a z Tuniska v rokoch 1997 a 2003,“ spresňuje ÚVZ SR.
Hoci doposiaľ odborníci neevidujú žiadneho nakazeného Slováka, protilátky proti vírusu západonílskej horúčky majú v tele dve až štyri percentá Slovákov, ozrejmuje ÚVZ SR. Experti ich našli aj u vtákov, voľne žijúcej zveri a domácich zvierat. V sedemdesiatych rokoch bol vírus dokonca izolovaný z komárov žijúcich v Záhorskej nížine. Jeho roznášačom však môžu byť aj kliešte. Dokonca bol dokázaný aj prenos z človeka na človeka prostredníctvom transfúzie krvi a orgánovými transplantáciami.
