Levanduľa úzkolistá (Lavandula officinalis L.) pochádza zo západného Stredomoria. V prírode rastie na suchých, výhrevných úbočiach do výšky 1 400 metrov nad morom od juhovýchodnej do juhozápadnej časti európskeho kontinentu (Grécko, Macedónsko, Srbsko, Chorvátsko, Taliansko, Španielsko, Francúzsko). Zaujímavosti o jej použití a pestovaní sa dozviete z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
Vedecké pomenovanie levandule je odvodené z latinského lavare („umývať“) a officinalis („lekársky“). Ako liečivá rastlina bola známa už pred 2 500 rokmi, pričom Egypťania ju používali pri mumifikácii a výrobe parfumov.
Čítajte viac: Bylina kráľovských liečiteľov: Repík regeneruje pečeň a s telom dokáže zázraky
Vo fytoterapii sa uplatňuje ako upokojujúci prostriedok pri nervových poruchách (migréna, nespavosť, srdcové ťažkosti, hystéria). Používa sa aj pri tráviacich ťažkostiach (nechutenstvo, plynatosť, bolestivé koliky), na zmiernenie kašľa a zníženie krvného tlaku. Zvonku sa používa silica na prípravu mastí (reuma, dna), na obklady a na posilňujúce kúpele. Veľa silice sa používa ako vonná látka (korigens) vo voňavkárstve, v kozmetike a likérnictve. Najkvalitnejšia silica pochádza z Francúzska, z provincie Provensálsko a okolia mesta Grasse, ktorá sa používa ako najjemnejšia voňavka.
Čítajte viac: Bylina, ktorú oslavoval aj kráľovský dvor: Šalvia pomáha vždy, keď potrebujete lekára
Levanduľa je poloker s 0,20 až 0,60 metra vysokými bohatými vzpriamenými trsmi, ktoré majú na spodnej časti listnaté štvorhranné stonky. Listy sú krížmo protistojné, sediace, čiarkovité, celistvo okrajové, na okraji podvihnuté, sivo plstnaté, na rube žľaznato bodkované. Kvety sú súmerné a tvoria riedky koncový klas, zložený z hustých papraslenov podopretých blanitými listeňmi. Majú rúrkovito zvonovitých päťzubý fialkastý kalich s pozdĺžnymi rebrami. Biela, modrá až modrofialová koruna má horný pysk väčší, dvojlaločný a spodný menší, trojlaločný, štyri dvojpočetné tyčinky a vrchný semenník. Byľ a listy sú sivo-plstnaté, kalich je chlpatý, koruna zvonka plstnatá a vnútri žľaznato páperistá. Plody dozrievajú na lesklé tvrdky. V jednom grame osiva je 1 200 až 1 350 tvrdiek. Hmotnosť tisíc semien je 0,8 až 1,1 gramu a klíčivosť 65 – 80 percent, ktorú si zachovávajú 2 až 3 roky. Celá rastlina má príjemnú vôňu. Kvitne od júna do augusta a je silne medonosná.
Levanduľa úzkolistá má využitie ako:
- liečivá rastlina s priamym terapeutickým použitím. Drogou je usušený kvet – Lavandulae flos, niekedy sa môže využiť aj usušený kvet so stopkou a vrchnými listami, tzv. levanduľová vňať – Lavandulae herba. Z usušených kvetov, ale i z čerstvých kvitnúcich vrcholov sa získava destiláciou levanduľová silica – Lavandulae aetheroleum,
- surovina na výrobu bylinných čajovín, extraktov, fytofarmák a kozmetických prípravkov,
- kuchynská bylina, tiež v domácnostiach využívaná rastlina na prípravu kúpeľov, do šatníkov a skríň proti moliam, ako výplň do špeciálnych bylinných vankúšikov s upokojujúcim účinkom na centrálny nervový systém,
- medonosná rastlina s veľmi dobrou produkciou nektáru, hlavne na miestach, kde sa pestuje na väčšej ploche,
- dekoratívna rastlina, ktorá sa používa vo floristike; vhodná na rez i sušenie.
Z pestovateľského hľadiska bylina vyžaduje dobre drenážované piesočnaté až kamenité pôdy a hlavne dostatok slnka. Prípadnému poškodeniu rastlín jesennými mrazmi možno predchádzať výsadbou sadeníc do voľnej pôdy v druhej polovici mája. Po odkvitnutí sa výhonky zostrihávajú až k prvému páru listov, nie až na staré drevo, aby sa vzniknuté rany zahojili do príchodu prvých mrazov.
Produkčné obdobie levandule trvá 5 až 10 rokov, ale sú známe aj dvadsaťročné rastliny. Porast je úplne produkčný v treťom až štvrtom vegetačnom roku. Po siedmom roku dochádza k zníženiu produkcie kvetu i vňate. Optimálny termín zberu je pred úplným rozkvitnutím, keď je približne 50 percent kvetov v paklase rozkvitnutých. Zber sa na Slovensku robí ručne, kosákom, za suchého počasia, po obschnutí rosy. Kvety so stopkou sa zrežú tesne nad vňaťou. Na zber vňate s kvetom sa zrežú kvetonosné stonky nad drevnatou časťou. Počas zberu treba dávať pozor na poštipnutie hmyzom, pichnutie včelami a čmeľmi.
Po zrezaní sa kvitnúce paklasy (kvet a bezlistá časť stonky) alebo vňať (kvet a celé stonky s listami) ukladajú na sitá a sušia prirodzeným teplom na vzdušnom, tienistom mieste v tenkých vrstvách do 0,10 metra, alebo v sušiarni umelým teplom dosahujúcim 35 – 40 stupňov Celzia. Kvitnúce paklasy schnú približne 10 dní, vňať o týždeň dlhšie. Pomer zosušenia kvetu je 8 – 9 : 1, listu i vňate 4 – 5 : 1. Po usušení sa kvety zo stoniek ručne zdrhávajú alebo mlátia, potom preosievajú cez sitá od prašných častí. Droga sa skladuje v dobre uzatvorených obaloch, v malom množstve v nádobách, chránených pred vlhkom, svetlom a hmyzom.
Zber veľkoplošne pestovanej levandule sa uskutočňuje špeciálnymi zberacími mechanizmami. Tento spôsob sa využíva pri získavaní silice destiláciou z čerstvej kvitnúcej vňate. Priemerná úroda býva 3 – 5 kilogramov kvetovej, resp. 15 – 20 kilogramov vňaťovej drogy zo 100 m2. Z jednej tony levandule sa môže vydestilovať 15 kilogramov silice.
Hlavnou obsahovou látkou drogy je bezfarebná alebo slabožltá silica (1 – 3 %) s hlavnými obsahovými látkami linalylacetát (30 až 42 %), ktorý je hlavným zdrojom vône, a linalool (22 až 34 %). Prírodnými substanciami drogy sú tu tiež triesloviny (cca 10 %), antokyány, horčiny a organické kyseliny (napr. kyselina rozmarínová).
