Bylina kráľovských liečiteľov: Repík regeneruje pečeň a s telom dokáže zázraky

18.05.2019

Nájdete ho v každom herbári. Repík lekársky s obľubou používali už starovekí liečitelia. Najväčšiu popularitu mu priniesli jeho detoxikačné a regeneračné účinky na pečeň. Viac sa o tejto velebenej rastline dočítate z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Repík lekársky (Agrimonia eupatoria L.) je vytrvalá bylina, rozšírená predovšetkým v miernom pásme severnej pologule (subatlantický-submediteránny-euroázijský hemikryptofyt). Z krátkeho drevnatého podzemku vyrastá až meter vysoká, priama, niekedy rozvetvená, v dolnej časti listnatá, drsne chlpatá stonka. Listy sú pretrhované s lístkami vajcovitými, na okraji pílkovité a na rube sivé plstnaté. Súkvetia sú klasovité alebo strapcovité, veľkosti 10 milimetrov, krátko stopkaté, obojpohlavné s päťpočetnými žltými kvetmi, s ryhovanými počas plodu priamymi chlpatými a drevnatejúcimi receptákulami (útvary listového pôvodu). Plodom je nažka uzavretá v drevnatejúcej štetinatej šešuli.

Čítajte viac: Výnimočný skvost z letnej záhrady: Nechtík má účinky, ktoré sú balzamom pre pokožku

Rastlina žije na sprašových a vápencových hlinách, na pasienkoch, lúkach, rúbaniskách, vo svetlých lesoch a na vápencoch.

Čítajte viac: Rastlina s mimoriadnym účinkom na organizmus: Poznáte „sibírsky ženšen“?

Podobne ako iné liečivé rastliny, aj repík má veľmi bohatú históriu. Poznali ho už starovekí Egypťania, ktorí výluh z čerstvých rastlín používali k liečeniu očných chorôb. Bol cenený i v starovekom Grécku, kde ho zasvätili bohyni Pallas Athéna, ktorá je v gréckej mytológii dcérou najvyššieho boha Dia. Bola bohyňou múdrosti, vojny a vojenskej stratégie, statočnosti, práva, spravodlivosti a umenia.

Regeneruje pečeň

Zaujímavé je odvodenie vedeckého (latinského) mena rastlinného druhu. Repík má rodové meno z gréckeho argos – pole a moné – bydlisko (vo vzťahu k lokalitám výskytu). Druhový názov sa pripisuje kráľovi Mithridatésovi vládnucemu veľmi vplyvnej Pontskej ríši v Malej Ázii, zvaného tiež Eupatór Dionýsos (od 132 p. n. l. do 63 p. n. l.). Počas svojho života viedol tri víťazne „pontské vojny“. Traduje sa, že bol odolný voči jedom, ktoré zo strachu pred úkladnou vraždou po malých množstvách užíval počas dlhého obdobia. Na regeneráciu pečene a jej prečistenie od toxínov používal odvary práve z repíka lekárskeho. Nemecký názov „konigskraut“ – kráľovská bylina, naznačuje, o akú veľkolepú liečivú rastlinu ide. Jeho liečivú silu si pochvaľoval aj lekár a filozof Avicenna. Renesančný lekár Mattioli zasa považoval repík za „vznešenú bylinu na regeneráciu pečene“.

Kvety repíka sa opeľujú cudzím, ale aj vlastným peľom, ktorý je medonosný. Obdobie kvitnutia jednotlivých kvetov však trvá iba jeden až dva dni. To je hlavným dôvodom, prečo sa zbiera celá nadzemná časť bez zdrevnatených častí rastliny krátko pred kvitnutím a počas neho od mája až po september. Materiál je mierne náchylný na zaparenie. Vňať možno zväzkovať a sušiť zavesenú na vzdušnom tienistom mieste. Vlhké časti pri nesprávnom sušení veľmi ľahko hnednú. Pomer zoschnutia je asi 3 – 6 : 1 v závislosti od množstva listov. Droga (suchá repíková vňať, Herba agrimoniae) pri skladovaní ľahko vlhne a preto ju treba častejšie kontrolovať. Má príjemný korenitý pach a ostrú chuť.

Liečivé látky v rastline

Najúčinnejšími látkami obsiahnutými v repíku lekárskom sú triesloviny – taníny (10 - 20 %) skupiny flavan-3-olu, pričom najznámejší je katechín. Ďalej sú tu flavonoidy (0,33 %), napríklad rutín, kvercetín, apigenín, kamferol a iné., fenolové kyseliny (2,26 %), triterpenové glykozidy, ďalšie kyseliny (palmitová, kremičitá, ursolová, nikotínová, jablčná, citrónová), silica, vitamíny B1, C, K a minerály. Našli sa tu aj fytocídne látky, pôsobiace na niektoré druhy baktérií a parazitických húb.

Protizápalový a podporný účinok

Droga má protizápalové, dezinfekčné a zvieravé účinky. Vo forme čaju sa používa pri bolestiach čriev a žalúdka, ktoré sú spojené s hnačkami. Podporuje trávenie a činnosť žlčníka. Ako podporný prostriedok sa používa pri problémoch s pečeňou (detoxikáciu organizmu) a pri žltačke. V ľudovom liečiteľstve sa repík používal aj proti tuberkulóze a iných pľúcnych chorobách, ale tiež pri ochabnutí činnosti čriev a močového mechúra.

Zvonku slúži ako kloktadlo pri zápaloch ústnej dutiny a mandlí, k výplachu nosa pri silnej nádche, ale tiež k obkladom pri poškodení kože a ako prísada do kúpeľa. Vonkajšie použitie vo forme odvaru, tinktúry, oleja alebo masti je vhodné pri problémoch s pokožkou a na urýchlenie hojenia rán a jaziev. Uplatňuje sa tiež v kozmetike, množstvo web-stránok odporúča jeho aplikáciu na liečbu akné, jednéhoz najčastejších chronických kožných problémov, hlavne počas obdobia puberty.

Pestovanie repíka

Dnes repík lekársky pestujeme v kultúre. Nie je príliš náročný a často rastie na výživu chudobnejších pôdach, hlavne vápenitých, avšak, na teplejších stanovištiach. Povolené odrody sú Krajový a Topas. Šľachtením sa zaoberali aj na PF UPJŠ Košice. Takto bola povolená odroda Peter, ktorá má zvýšený obsah trieslovín a extraktívnych látok.

Porast repíka možno zakladať tradičnou výsadbou priesad a priamym výsevom upraveného osiva. Dôvodom úpravy osiva je skutočnosť, že štetinaté šešule majú háčiky, pomocou ktorých sa rozširujú prostredníctvom živočíchov (zoochória). V pestovateľskej praxi sa používajú rôzne spôsoby ich úpravy obrusovanie, macerácia v organických kyselinách alebo ožarovanie. 

Na založenie porastu si vyberáme pozemok bez burín. Na jeseň ho vyhnojíme dobre preležaným kompostom, ktorý povápnime a hlboko zaorieme. Na jar, len čo počasie dovolí, pôdu presmykujeme a pozemok najemno pripravíme vhodným kultivátorom, bránami a smykom. Potom urobíme značkovanie na vzdialenosť 0,60 × 0,60 metra. V polovici mája vysadíme sadeničky. Sadenice v prvom roku rastú veľmi pomaly a vytvárajú len prízemnú listovú ružicu. Necháme ich prezimovať (neorezávame ich). V druhom roku na jar, hneď ako dovolí počasie, porast vyhrabeme, plečkujeme a rastliny okopávame. Z prízemnej ružice neskôr vyrastú byle vysoké až 1,20 metra. Optimálny termín zberu je na začiatku kvitnutia, respektíve v čase, keď súkvetie obsahuje maximum zakvitnutých žltých kvetov a minimum nasadených plodov. Kvitnúca vňať sa zrezáva kosákom alebo rezacími mechanizmami. Pred sušením sa vňať vytriedi a potom sa suší na tienistom, vzdušnom mieste v tenkých vrstvách. Pri umelom sušení nesmie teplota presiahnuť 40 stupňov Celzia. Úroda suchej vňate býva v druhom roku a ďalších rokoch od 50 do 60 kilogramov na 100 metrov štvorcových.

 

 

 

Fotogaléria


Tagy:
Ivan Šalamon repík lekársky

18.05.2019  |  Foto: Gettyimages.com  |  Autor: © Zoznam/doc. RNDr. Ivan ŠALAMON, CSc.

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia