Bylina, ktorú oslavoval aj kráľovský dvor: Šalvia pomáha vždy, keď potrebujete lekára

17.02.2019

Šalviový čaj je známym ľudovým liekom na zmiernenie bolesti a opuchu hrdla. Rastlina s prívlastkom „lekárska“ však pomáha pri oveľa širšom spektre zdravotných ťažkostí. Podrobnosti o jej použití a pestovaní sa dočítate v príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Šalvia lekárska (Salvia officinalis L.) patrí do bohatého rodu, ktorý zahŕňa viac ako 400 druhov. Vďaka liečebným vlastnostiam je známa už storočia. Jej účinkami na zdravie sa zaoberali už starí Rimania, ktorí ju šírili svojou vojenskou expanziou po celej Európe. Ešte pred nimi si ju veľmi vážili Egypťania a neskôr Gréci. Už v roku 1639 botanik Simon Pauli napísal 400-stránovú monografiu venovanú tejto výnimočnej rastline. Na dvore francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., zvaného Kráľ Slnko, sa odporúčalo jej denné používanie. 

Čítajte viac: Posvätná rastlina zo stredovekých herbárov: Baza čierna prekvapuje účinkami

Šalvia lekárska je 20 až 70 centimetrov vysoký, trváci, voňavý poloker, s vysokými, krátko rozkonárenými, štvorhrannými, v hornej časti plstnatými, v dolnej časti drevnatými, fialkastými stonkami. Na nich vyrastajú podlhovasto vajcovité, zelenkasté, drobno vrúbkované, protistojné, sivo plstnaté listy so sieťovitou žilnatinou. Koncové súkvetie tvoria riedke paprasleny bledofialových alebo bielych dvojpyskatých kvetov. Rastliny kvitnú v júni až júli, pričom plodmi sú čierne tvrdky. 

Na kloktanie aj kožné zápaly

Používanou časťou sú listy a vňať zbieraná tesne pred kvitnutím. Droga (vysušené časti rastlín) sa vnútorne používa vo forme záparu (1,5 gramu na jednu dávku) pri zápaloch dýchacích ciest, pri akútnych a chronických ochoreniach tráviaceho traktu, žlčových ciest, pri obličkových a močových kameňoch. Potláča potenie, najmä nočné a nervového pôvodu (klimaktérium), znižuje sekréciu mliečnych žliaz a znižuje aj hladinu cukru v organizme. Vzhľadom na dezinfekčné účinky sa využíva ako kloktadlo pri zápaloch dutiny ústnej a pri angíne, na zle sa hojace rany, zápaly kože, ekzémy a na dezinfekciu (zápar 100 gramov drogy na 1 liter vody s použitím ako prísada do kúpeľa).

V ľudovom liečiteľstve sa terapeutické účinky šalvie využívali pri ťažkostiach v klimaktériu (migréna, potenie), pri silnej menštruácii na podporenie pružnosti maternice, s dubovou kôrou a rumančekom na výplach pri bielom výtoku.

Mnohoraké využitie

V domácnosti slúži ako korenina na spestrenie mastných i diétnych jedál, najmä v talianskej a anglickej kuchyni. Pridáva sa do polievok, omáčok, mastných a grilovaných mäsitých pokrmov (kačica, hus, morka, divina). S rozmarínom dodáva zaujímavú chuť mäkkým syrom a maslu.

Využíva sa aj v kozmetickom priemysle do zubných pást, ústnych vôd, do sprejov proti poteniu, do mydiel, šampónov a do kúpeľových prípravkov.

Šalvia lekárska je okrem svojho liečebného, kulinárskeho a kozmetického použitia aj okrasnou a medonosnou rastlinou. Pre chutný a aromatický med je obľúbená medzi včelármi. Listová šalviová droga obsahuje od 1,5 do 2,6 percenta aromatickej silice rozdielneho zloženia. Je to bezfarebná kvapalina, pričom pre  terapeutické využitie sa odporúča hydrodestilácia vňaťovej drogy (Herba salviae).

Obsahuje aj vitamín C

V našich laboratórnych podmienkach sa porovnalo zloženie silice dvoch druhov šalvie – lekárskej (Salvia officinalis L.) z našich pestovateľských podmienok a trojlaločnej (Salvia triloba L.) zo Slovinska. Potvrdil sa vyšší obsah silice, ktorý dosahoval až 3,5 percenta v droge zahraničného pôvodu (proveniencie). Množstvá hlavných siličnatých látok pri α-tujóne (na obrázku) boli 28,95±1.50 %, β-tujóne: 7,50±0.20 %, borneole: 15,10±1.20 % a 1,8 –cineole 12,54±1.50 %. 

Silica šalvie má antibakteriálny, sťahujúci a protizápalový účinok, preto sa pridáva do zubných pást a ústnych vôd, do prípravkov sprayového typu proti poteniu, do pleťových vôd, mydiel, šampónov a kúpeľových prísad. Za najlepšiu sa však považuje dalmátska šalviová silica, ktorá obsahuje až 40 % α a β-tujónu, okolo 14 % cineolu a asi 20 % gáfra.

Z ostatných obsahových látok sú tu saponíny, horčiny, triesloviny, flavonoidy, amínokyseliny (asparagín, glutamín) a vitamín C.

 

Kvitne aj v chladnejších oblastiach

Napriek tomu, že domovom tohto rastlinného druhu  sú vápenaté úbočia južnej Európy, najmä južné teplé svahy Balkánu a krasové kamenisté pobrežie Dalmácie, našiel si cestu aj do pestovateľských podmienok na Slovensku. Pestovanie šalvie lekárskej tu má všetky predpoklady klimatické, pôdne i hospodárske. Dokonca sa dokáže aklimatizovať aj v chladnejších oblastiach v nadmorskej výške do 800 metrov. V súčasnosti  patrí  medzi často používané  liečivé  rastliny aj  u  nás, najmä vďaka hromadne vyrábaným prípravkom rastlinného pôvodu viacerých farmaceutických firiem.

Šalvia lekárska sa najlepšie zaraďuje do osevného postupu po okopaninách. Na jednom mieste sa môže pestovať päť až viac rokov, samozrejme, s podmienkou udržiavania kvalitnej pôdy. Na jeseň hlboko zoraná pôda sa na jar dokonale spracuje smykom, bránami a valcom. Na malých plochách stačí pozemok zrýľovať a pohrabať. Pestuje sa priamym výsevom, z predpestovaných priesad, delením starých trsov alebo vegetatívne zo zakorenených odrezkov.

Pri priamom výseve sa semeno pomieša s pieskom a vysieva v období od apríla do polovice mája do riadkov vzdialených 0,4 až 0,6 metra. Váha 1 000 semien = 4,2 gramu. Porast sa po vyrastení do výšky 10 až 12 centimetrov jednotí na vzdialenosť 0,40 metra, okopáva a čistí od buriny.

Pri predpestovaní priesad stačí asi 8 gramov semena na 1 m2, ktoré sa vysieva v marci do teplého pareniska, do hĺbky 20 milimetrov a prikryje sa zemou. Na záhon sa vysieva až vtedy, keď už nehrozia mrazy. Semeno vyklíči o 15 – 20 dní. Priesada vysoká asi 10 centimetrov, s 3 – 4 lístkami, sa vysádza na stanovište v máji alebo júni v spone 45 krát 45 centimetra. Potom sa mierne polieva vlažnou vodou, neskôr sa porast okope a očistí od buriny. Na plochu 100 m2 sa spotrebuje 450 až 600 priesad.

Skladujte ju v dobre uzavretej nádobe

Pestovanie delením starých trsov alebo zo zakorenených odrezkov sa robí na jeseň, prípadne na jar. Rozdelené trsy sa hneď vysádzajú rýľom a chránia sa pred mrazom okopcovaním. Tento spôsob rozmnožovania nedáva však taký pekný porast ani úrodu ako prvé dva spôsoby. Vysádzať sa odporúča radšej redšie ako hustejšie (40 x 50 cm). Na zimu je dobré porast podstlať lístím alebo slamovým hnojom a prikryť ihličím, na jar zrezávať staré stonky, aby vyrástlo čo najviac listov.

Zo šalvie lekárskej sa zberajú listy sťahované zo stoniek. Prípadne sa kosí vňať do výšky 15 centimetrov od zeme v období pre kvitnutím. Prvý zber sa realizuje koncom mája, v júni a začiatkom júla, druhý zber v auguste až septembri (podľa teplotnej oblasti), za suchého počasia, na poludnie. Zberaná vňať nesmie byť hrubšia ako 5 milimetrov. Materiál sa kladie do vzdušných košov, ľahko sa zaparí. Vzhľadom na vymrznutie porastu sa neskorší zber neodporúča.

Každý rok po zbere (pred ukončením vegetácie) sa pôda v medziriadkoch prehnojí priemyselným hnojivom (dusík, fosfor, draslík v pomere 1 : 2 : 2) alebo viaczložkovým hnojivom s menšou dávkou dusíkatého vápna. Zo starších jedincov sa zhrubnuté korene občas pred kvitnutím ostrihajú.

List (vňať) šalvie lekárskej sa suší prirodzeným teplom v tieni a v prievane, alebo umelým teplom do 35 stupňov Celzia v tenkých vrstvách, pretože sa ľahko zaparí. Droga sa môže pri sušení opatrne obracať. Sušenie trvá 8 až 10 dní a pomer zosušenia je 4 : 1. V prípade zberu vňate sa drevnaté a hrubé stonky z drogy odstraňujú. Droga má bledozelenú až strieborno-šedú farbu, horkastú, zvieravú, tupo korenistú až štipľavú chuť. V prípade dlhšieho skladovania sa odkladá na tienistom a vzdušnom mieste. Pre domáce použitie sa kvôli rýchlemu vyprchaniu silice uschováva v dobre uzatvorených nádobách. Pestovanie je výhodné vzhľadom na jej veľkú spotrebu a dopyt na trhu. Na väčších plochách sa upraveným kombajnom zberá aj vyzreté semeno.

Fotogaléria


Tagy:
Ivan Šalamon šalvia lekárska

17.02.2019  |  Foto: Pixabay.com, archív I. Šalamona  |  Zdroj: doc. RNDr. Ivan ŠALAMON, CSc.

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia