S niektorými ľuďmi dokážu vysoké letné teploty poriadne zamávať. Sťažujú sa na malátnosť, apatiu, iní hovoria, že im to „nemyslí“. Podľa vedcov z Harvard School of Public Health títo ľudia nie sú precitlivení. Vplyv, aký na nás majú horúčavy, nikoho nepoteší.
Zo štúdie zverejnenej v magazíne PLOS Medicine vyplýva, že horúčavy znižujú kognitívnu výkonnosť mozgu. Výskumníci do experimentu zapojili študentov z internátov, z ktorých niektorí bývali v klimatizovanom internáte a iní v internáte bez klimatizácie. Experti sa zamerali na to, aké účinky majú horúčavy na mentálny výkon mladých ľudí.
Čítajte viac: Nečakaný výsledok TESTU opaľovacích krémov: Najlacnejšie totálne prekvapili!
Študenti, ktorí bývali v neklimatizovaných internátoch, dosahovali v kognitívnych testoch horšie výsledky než tí, ktorí žili v klimatizovaných priestoroch. Podľa vedcov škodia horúčavy ľudskému zdraviu bez ohľadu na vek a tento faktor je potrebné zohľadniť v kontexte bývania, pretože mnohí dospelí trávia v interiéroch väčšinu svojho času.
Vedci 12 dní po sebe sledovali 44 študentov, ktorým do izby namontovali zariadenie monitorujúce teplotu v miestnosti, hladinu oxidu uhličitého, vlhkosť, hluk, ale aj fyzickú aktivitu a mieru spánku mladých ľudí. Počas prvých piatich dní štúdie dosahovali letné teploty sezónne hodnoty, po nich však prišla päťdňová vlna horúčav zavŕšená dvojdňovým ochladením. Každé ráno po prebudení museli študenti absolvovať dva testy kognitívnych schopností.
Študenti, ktorí počas horúčav bývali v internátoch bez klimatizácie, dosahovali v kognitívnych testoch horšie výsledky – vyššie teploty v interiéroch pretrvávali aj po ochladení, pretože steny budov teplo udržali. Študenti mali v tomto období o približne 13 percent pomalší reakčný čas a slabšiu pracovnú pamäť na rozdiel od študentov v klimatizovaných miestnostiach.
