Gastroenterológ o príjme tekutín: Jednoduchý domáci recept, ktorý pomáha pri dehydratácii

03.07.2018

O dôležitosti pitného režimu počúvame celý život – od rodičov, učiteľov alebo z médií. Napriek tomu mnohí ľudia nevedia, koľko vody ich organizmus potrebuje denne prijať a aký objem tekutín mu môže uškodiť. Doktor Peter Minárik, známy gastroenterológ a obezitológ, vysvetlil, čo nám v lete telo naznačuje prostredníctvom smädu.

 

„Voda je esenciálna látka, teda jedna z tých, bez ktorých život nie je možný,“ hovorí doktor Peter Minárik a dodáva, že u dospelého človeka tvorí voda viac ako polovicu až dve tretiny tela. Po narodení má voda v organizme dieťaťa až 75-percentný podiel, no vekom sa jej obsah znižuje. Nachádza sa v bunkách aj mimo nich. Najviac vody sa nachádza v pľúcach – 83 percent, čo je dokonca viac ako v krvi (70 percent), a najmenej v kostiach (17 percent).

Čítajte viac: Najväčší mýtus o chorobe, ktorá zahanbuje ľudí: Únik moču trápi aj mladých

Hydratácia je podľa odborníka prísne regulovaným telesným procesom, ktorý ľudskú zábudlivosť či nedbalosť nezanechá bez následkov. Počas horúčav a pri zvýšenej telesnej námahe by sme preto mali prijať viac tekutín ako zvyčajne. „V lete môže dospelý človek stratiť až niekoľko litrov tekutín denne,“ spresňuje doktor Minárik. O vodu organizmus prichádza vylučovaním, potením, ale aj prostredníctvom vodnej pary, ktorá vzniká pri dýchaní.

Smäd prichádza až neskôr

„Pocit smädu je neskorý príznak potreby napiť sa,“ dopĺňa gastroenterológ. Najmä u starších ľudí sa pocit smädu postupne vytráca a seniori vo vysokom veku sú odkázaní na neustále ponúkanie pohára s vodou. Práve oni a deti sú rizikovou skupinou ohrozenou dehydratáciou, „na ktorú sa dá v kritickom prípade aj umrieť.“

„Pokožka človeka, ktorý prijal málo tekutín, stráca pružnosť a jeho moč je tmavý. O deficite vody svedčia aj vysušené sliznice, drsný jazyk, suché a popraskané pery. Keď organizmus dostáva málo vody, začne ňou šetriť. Obličky vstrebávajú naspäť časť z už prefiltrovaného moču a ten sa zahusťuje. Hrozí, že sa v ňom budú tvoriť močové kamene. Aj príčinou zápchy môže byť nízky príjem tekutín,“ varuje.

Množstvo tekutín, aké potrebujeme prijať, závisí od telesnej hmotnosti. Vo všeobecne sa dospelým ľuďom odporúča prijať dva až dva a pol litra vody denne v nápojoch a strave, pričom muži by mali prijať zhruba o liter tekutín viac než ženy (50-kilová žena by mala prijať približne dva litre tekutín, ale stokilový muž až štyri litre).

Dobrým indikátorom je moč

Organizmu škodí dehydratácia, ale aj prevodňovanie (aquaholizmus). „Za hodinu by sme nemali vypiť viac ako jeden a pol litra,“ varuje gastroenterológ. Farba moču je dobrým signálom hydratácie. „Mal by byť svetlej farby, ale nie úplne svetlý a nie tmavý a hustý,“ dodáva. Piť by sme mali počas dňa priebežne; už po rannom prebudení by sme mali vypiť dva až tri decilitre tekutín.

Káva nedehydratuje, ale je močopudná

Smäd nie je dobré zaháňať malinovkami, alkoholom ani sladkým čajom. Najvhodnejším zdrojom tekutín sú pitná voda a slabo mineralizované prírodné pramenité vody či nesladený čaj. Káva sa do pitného režimu nezaraďuje – nie však preto, že by dehydratovala, ako sa o nej hovorieva, ale má močopudný účinok, preto by sme s každou šálkou kávy mali vypiť jeden až dva poháre vody. Do pitného režimu sa nezaraďuje ani mlieko, ktoré je kvôli vysokému obsahu živín považované za potravinu v tekutom skupenstve.

Pitný režim môžeme dopĺňať aj stopercentnými ovocnými a zeleninovými šťavami bez pridaného cukru. Denne by sme však v ideálnom prípade nemali vypiť viac ako 100 až 150 mililitrov takejto šťavy. Obmedzenie platí aj pre silne mineralizované vody z liečivých prameňov, ktoré môžu byť súčasťou liečby ochorení, ale pri nadmernej konzumácii môžu spôsobiť zdravotné ťažkosti.

Vyhýbať by sme sa mali sladkým nealkoholickým limonádam, predovšetkým sýteným. Opatrnosť je namieste aj pri kolových nápojoch s obsahom kyseliny fosforečnej, ktorá znižuje vstrebávanie vápnika. „Pri vysokom krvnom tlaku treba kontrolovať  príjem sodíka (kuchynskej soli, NaCl), preto sú pre pitný režim vhodné iba vody s minimálnym obsahom sodíka, ktorý by nikdy nemal presahovať 50 miligramov sodíka na liter,“ dodáva Peter Minárik.

Jednoduchý recept

K výrazným stratám vody dochádza aj pri hnačkových ochoreniach. Odborník radí v prípade dehydratácie nepiť len čistú vodu, ale nápoj s obsahom sacharidov a soli, ktorý si môžeme jednoducho pripraviť aj sami doma: stačí zmiešať tri šálky vody s jednou šálkou džúsu a pridať polovicu lyžice soli.

 

Fotogaléria


Tagy:
voda pitný režim hydratácia dehydratácia Peter Minárik

03.07.2018  |  Foto: Gettyimages.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia