Úzkosť nie je v dnešnom uponáhľanom svete ničím nezvyčajným. Pociťuje ju čoraz viac ľudí. Dokonca k tomu prispieva i jedno umelé sladidlo, ktoré sa často používa v potravinách vrátane žuvačiek.
Vedci spájajú umelé sladidlo aspartám so správaním, podobným úzkosti. Aby toho nebolo málo, účinky sa podľa najnovšej štúdie rozšírili až na dve generácie, ako sa uvádza na sciencedaily.com.
Iné správanie kvôli sladidlu
Vedci z Florida State University College of Medicine spájajú aspartám, umelé sladidlo, ktoré sa nachádza v takmer 5 000 diétnych potravinách a nápojoch, so správaním podobným úzkosti. Štúdia bola zrealizovaná na hlodavcoch a publikovaná v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Americký úrad pre potraviny a liečivá (FDA) schválil aspartám ako sladidlo ešte v roku 1981. Dnes sa ho ročne vyprodukuje takmer 5 000 metrických ton. Pri konzumácii sa aspartám mení na kyselinu asparágovú, fenylalanín a metanol, z ktorých všetky môžu mať silné účinky na centrálny nervový systém.
Štúdia vedená doktorandkou Sarou Jonesovou zahŕňala poskytovanie pitnej vody myšiam s obsahom aspartámu v množstve približne 15% maximálneho denného príjmu ľudí schváleného FDA. Dávkovanie, ktoré zodpovedá šiestim až ôsmim plechovkám diétnej sódy denne, bolo naordinované hlodavcom po dobu 12 týždňov.
Po užití lieku úzkosť zmizla
Výrazné správanie podobné úzkosti bolo u myší pozorované prostredníctvom rôznych testov v bludisku vo viacerých generáciách pochádzajúcich od samcov, vystavených aspartámu.
"Bola to silná úzkostná črta, nikto to nečakal," povedala Jonesová. "Zvyčajne totiž vidieť len jemné zmeny."
Po podaní diazepamu, lieku používaného na liečbu úzkostnej poruchy u ľudí, myši všetkých generácií prestali vykazovať správanie podobné úzkosti.
Výskumníci plánujú ďalšiu štúdiu zameranú na to, ako aspartám ovplyvňuje pamäť. Budúci výskum identifikuje molekulárne mechanizmy, ktoré ovplyvňujú prenos účinku aspartamu naprieč generáciami.
