Je jedno, kde kúpite zeleninu a ovocie. Očakávate, že domov si prinesiete to isté. Platí, že za kvalitu si treba priplatiť alebo je to inak? Spotrebiteľská organizácia dTest odhalila pravdu!
Organizácia sa zamerala na overenie kvality ovocia a zeleniny zakúpených rovnaký deň na trhovisku, v supermarkete, v diskontnej samoobsluhe, vo večierke a taktiež pripojila k testovaniu aj vzorky z nemeckého Lidlu. Súčasťou testu bola šalátová uhorka, mrkva, ľadový šalát, paradajky, červené jablká a jahody.
Čítajte tiež: Má ranné HLADOVANIE význam? Ako v skutočnosti pôsobí prázdny žalúdok na spaľovanie tukov!
"Testovanie a nákup vzoriek prebehli podľa presne daných pravidiel. Počas jedného dňa sme navštívili deväť obchodov a vo všetkých nakúpili podľa pripraveného zoznamu. Každý typ predajne mal dvoch zástupcov, u veľkých supermarketov to boli reťazce Globus a Kaufland, diskontných predajcov reprezentovali Penny Market a Lidl. Potom sme nakúpili na dvoch rôznych trhoviskách a zašli do dvoch večierok. Deviatou zastávkou bola nemecká pobočka reťazca Lidl," upresňuje výber vzoriek Hana Hoffmannová, šéfredaktorka časopisu dTest.
Horkastá príchuť a hnilé jablká
Spotrebiteľská organizácia zrealizovala nákup šiestich druhov ovocia a zeleniny na prelome mája a júna. Celkovo putovalo do laboratória 52 vzoriek. Do porovnávania boli zahrnuté aj bioprodukty, pričom sa podarilo zohnať len bio uhorky a bio mrkvu.
Najväčšia pozornosť bola venovaná senzorickému hodnoteniu. Panel desiatich hodnotiteľov sledoval u všetkých druhov rovnaké parametre: vzhľad, farbu, chuť, vôňu, textúru či konzistenciu, intenzitu vád a celkový dojem. Hoci sa závažné nedostatky pri ochutnávke neobjavili, nemožno hovoriť o úplnej bezchybnosti.
Mrkvy a uhorky mali horkastú príchuť, paradajky zase „vynikali“ chuťou, ktorá bola prázdna. Balené jablká zase boli hnilé s otlakmi. Čo sa týka bio produktov, bio mrkve bola vytýkaná horká chuť.
Zrelosť, akostná trieda a veľkosť produktov
Ďalej sa zisťovala zrelosť a to meraním tzv. refraktometrickej sušiny vo vzorkách šťavy. Analýza vzoriek ukázala, že v čase testovania boli najzrelšie jablká a najmenej uhorky. Zároveň sa ukázalo, že rôzne predajne ponúkali tovar v podstate porovnateľnej zrelosti.
V ďalšej časti sa test zameral na obchodnú špecifikáciu testovaných produktov. Tá sa skladá jednak z akostnej triedy, jednak z kalibru. Európske nariadenie 543/2011 pre vybrané druhy ovocia a zeleniny zavádza dve až tri akostné triedy definované minimálnymi požiadavkami na kvalitu.
"Pri tovare druhej triedy sa toleruje vyšší výskyt vád a vzhľadu ako u prvej, výberovej triedy. O triede kvality jabĺk, paradajok a jahôd musí byť zákazník pri nákupe informovaný na etikete, a to ako u baleného, tak aj voľne ponúkaného tovaru. Vzorky v našom testovaní deklarovali prvú akosť," upresňuje Hana Hoffmannová.
Druhým činiteľom vyjadrujúcim obchodnú akosť ovocia a zeleniny je veľkosť plodov. Aj tento údaj možno nájsť na etiketách a zvyčajne sa uvádza ako priečny priemer plodu v najširšom mieste alebo ako hmotnosť jedného kusu. A práve jeho meranie ukázalo najväčšie rozdiely u jabĺk, ktoré sa líšili veľkostne až o 2 cm v priemere a až dvojnásobne na váhe v závislosti od miesta predaja.
"Zvlášť dôležitá je veľkosť pri tovare predávaného po kusoch. Napríklad cena hlávky šalátu vo večierkach a diskontoch bola rovnaká, avšak vďaka vyššej hmotnosti vyšli výhodnejšie tie z diskontných predajní," dodáva Hana Hoffmannová.
Rozdiely boli na prvý pohľad najvýraznejšie tiež pokiaľ ide o porovnanie slovenských a nemeckých vzoriek. Až na jahody a paradajky sa v Nemecku predávali ťažšie a väčšie kusy a tovar bol, s výnimkou ľadového šalátu a uhoriek, drahší. V celkovom hodnotení sa však s prevahou 4: 2 lepšie darilo vzorkám zakúpeným v Česku. Zásluhu na tom malo predovšetkým ich lepšie senzorické hodnotenie.
Pesticídy aj v bio produkte
Záver patril náhodnej analýze pesticídov, kedy laboratórium preverovala prítomnosť až 700 látok u vzoriek bio mrkvy, bio uhoriek, vzorky jahôd z trhu a vzorky jahôd zo supermarketu.
"Očakávali sme absolútnu čistotu ekologickej produkcie. Prekvapil nás preto nález difenokonazolu u bio mrkvy talianskeho pôvodu a to na hranici tolerovaného limitu. Prekvapivé boli i výsledky jahôd z farmárskych trhov, u ktorých analýza odhalila prítomnosť šiestich pesticídov. Aj keď išlo o povolené látky a ich koncentrácia neprekročila zákonné limity, ukazuje to na fakt, že farmárske trhy automaticky neznamenajú prírodnú biokvalitu, " uzatvára Hana Hoffmannová.
