Osamelosť niekedy nie je na škodu. Byť sám len so sebou a svojimi myšlienkami nie je na škodu. No nesmie to prejsť do takej formy, kedy vás to bude zožierať a vy sa budete cítiť veľmi zle.
Nedostatok sociálnych väzieb môže viesť k nezdravému životnému štýlu, zníženej pamäti a depresii. Okrem toho, že má vplyv na duševné zdravie, nová štúdia, publikovaná v Jama Network odhaľuje, že osamelosť môže zvýšiť riziko vzniku Parkinsonovej choroby. Znamená to, že zo samoty môžete ochorieť?
Konkrétne zvyšuje šance na diagnózu Parkinsonovej choroby až o 37 %, ako informuje medicaldaily.com. Neznamená to však, že by osamelosť priamo spôsobovala Parkinsonovu chorobu.
"Táto štúdia sa pridáva k množstvu dôkazov o zlých výsledkoch spojených s osamelosťou, najmä s neurodegeneratívnymi ochoreniami. Spája sa s Alzheimerovou chorobou a inými typmi demencie. Súčasný výskum naznačuje, že je rizikovým faktorom aj pre Parkinsonovu chorobu," dodáva vedúca výskumníčka Angelina Sutinová z College of Medicine na Floridskej štátnej univerzite v Tallahassee.
Priebeh štúdie
Výskumníci študovali údaje od 491 603 dospelých z U.K. Biobank, veľkého zdravotného registra obyvateľov Spojeného kráľovstva. Účastníci, ktorí mali od 38 do 73 rokov, nemali na začiatku štúdie Parkinsonovu chorobu. Prvýkrát boli hodnotení od roku 2006 do roku 2010 a neskôr sledovaní až do roku 2021. Keď mali účastníci odpovedať na otázku „Cítite sa často osamelí?“, 18,51 % odpovedalo pozitívne.
Po priemernom sledovaní 15,58 roka sa vyskytlo 2 822 prípadov Parkinsonovej diagnózy, kde 549 z nich uviedlo, že sa cítilo osamelo. Celkovo jedinci, ktorí uviedli samotu, mali 1,37-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku Parkinsonovej choroby.
Týka sa viac mužov
Hoci vedci očakávali zvýšené riziko Parkinsonovej choroby počas prvých piatich rokov osamelosti, štúdia preukázala súvislosť v nasledujúcich 10 rokoch. Tí, ktorí dostali mali diagnózu, boli skôr starší muži, ktorí fajčili a mali vyšší index telesnej hmotnosti, cukrovku, krvný tlak, srdcový infarkt alebo mŕtvicu. Boli tiež náchylnejší na úzkosť alebo depresiu a mali vyššie skóre polygenetického rizika Parkinsonovej choroby, ktoré meria ich genetickú predispozíciu k rozvoju tohto stavu. Po úprave týchto premenných bola stála prítomná súvislosť medzi osamelosťou a Parkinsonovou chorobou, čo odhalilo o 25 % vyššie riziko medzi ľuďmi, ktorí hlásili tieto pocity.
