Čo tak nahradiť plastový pohárik skleneným? Nepomôžete tým len prírode, ale hlavne sebe. Najnovšia štúdia hovorí o zaujímavom zistení.
Jednorazové poháriky na kávu do nápoja uvoľňujú trilióny mikroskopických plastových častíc, informuje dailymail.co.uk. Prišla na to štúdia, ktorá bola zverejnená vo vedeckom časopise Environmental Science and Technology. Tieto poháriky sú už známe tým, že neprospievajú životnému prostrediu, najmä kvôli ich tenkému plastu, ktorý je komplikáciou pri recyklácii.
Čítajte tiež: Domáca KÚRA so zeleninou, ktorá zmení vaše NOHY: Zlepší vzhľad KŔČOVÝCH žíl do pár týždňov
Aká teplota nápoja je kritická?
Výskumníci z Národného inštitútu pre štandardy a technológie (NIST) analyzovali jednorazové poháriky obsahujúce polyetylén s nízkou hustotou (LDPE). Polyetylén je mäkká ohybno-plastová fólia, ktorá sa často používa ako vodotesná vložka. Zistili, že keď sú tieto poháre vystavené vode s teplotou 100 °C , uvoľňujú do nej bilióny nanočastíc na liter.
„Hlavným záverom je, že všade, kam sa pozrieme, sú plastové častice. Je ich veľa. Bilióny na liter,“ povedal chemik NIST Christopher Zangmeister. „Nevieme, či to má zlé zdravotné účinky na ľudí alebo zvieratá. Len vieme, že sú tam.“
Priebeh analýzy
Aby analyzovali nanočastice uvoľnené z kávových pohárikov, Zangmeister a jeho tím vzali vodu zo šálky, rozprášili ju do jemnej hmly a nechali ju vysušiť – čím izolovali nanočastice od zvyšku roztoku. Táto technika sa predtým používala na detekciu malých častíc v atmosfére.
Po zaschnutí hmly sa v nej nanočastice roztriedili podľa veľkosti a náboja. Výskumníci tak potom mohli špecifikovať konkrétnu veľkosť – napríklad nanočastice okolo 100 nanometrov – a odovzdať ich do počítadla častíc. Nanočastice boli vystavené horúcej pare butanolu, typu alkoholu, a potom sa rýchlo ochladili. Ako alkohol kondenzoval, častice napučali z veľkosti nanometrov na mikrometre, vďaka čomu boli oveľa lepšie detekovateľné. Tento proces je automatizovaný a riadi ho počítačový program, ktorý počíta častice.
Výskumníci tiež mohli identifikovať chemické zloženie nanočastíc, po ich umiestnení na povrch, a pozorovať ich pomocou techniky známej ako ‘‘skenovacia elektrónová mikroskopia‘‘. To tiež zahŕňa snímanie vzorky s vysokým rozlíšením, pomocou zväzku vysokoenergetických elektrónov. Použili tiež Fourierovú transformovanú infračervenú spektroskopiu, teda techniku, ktorá zachytáva infračervené spektrum plynu, pevnej látky alebo kvapaliny. Všetky použité techniky naraz poskytli úplnejší obraz o veľkosti a zložení nanočastíc.
Všade samé plasty
Vo svojej analýze a pozorovaniach výskumníci zistili, že priemerná veľkosť nanočastíc bola medzi 30 a 80 nanometrami, pričom len málo z nich malo nad 200 nanometrov.
„V poslednom desaťročí vedci našli plasty všade, kam sme sa v prostredí pozreli,“ povedal Zangmeister. Tiež dodal: „Ľudia sa pozreli na sneh v Antarktíde, na dne ľadovcových jazier, a našli mikroplasty väčšie ako asi 100 nanometrov, čo znamená, že pravdepodobne neboli dosť malé na to, aby sa dostali do bunky a spôsobili fyzické problémy‘‘.
Sú plastové poháre nebezpečné?
"Naša štúdia je iná ako ostatné. Tieto nanočastice sú naozaj malé, no môžu mať veľký vplyc, pretože sa môžu dostať do vnútra bunky, a tak narušiť jej funkciu," povedal Zangmeister, ktorý zdôraznil, že nikto zatiaľ nevyslovil nahlas, že by to bol problém.
Podobná štúdia Indického technologického inštitútu v Kharagpur v roku 2020 zistila, že horúci nápoj v jednorazovom pohári obsahuje v priemere 25 000 mikroplastov. Vo vode boli nájdené aj kovy vrátane zinku, olova a chrómu.
Ohroziť nemusia len poháriky
Vedci NIST okrem kávových šálok analyzovali aj veci na pečenie, ako nylonové potravinárske vrecká, či podložky na pečenie. Zistili, že koncentrácia nanočastíc uvoľnených do horúcej vody z potravinárskeho nylonu bola sedemkrát vyššia ako v prípade jednorázových pohárikov.
Zangmeister poznamenal, že neexistuje test na meranie LDPE, ktorý sa uvoľňuje do vody z predmetov, ako sú poháriky na kávu, ale existujú testy na nylonové plasty. Zistenia z tejto štúdie by mohli pomôcť pri úsilí o vývoj takýchto testov.
Zangmeister a jeho tím taktiež analyzovali ďalšie spotrebné produkty a materiály, ako sú látky, bavlnený polyester, plastové vrecká a voda uložená v plastových rúrach. Závery z tejto štúdie v kombinácii so zisteniami z iných analyzovaných materiálov otvoria nové cesty výskumu v tejto oblasti.
„Väčšina štúdií na túto tému je sprístupnená vedcom. Tento dokument by však mal slúžiť obom - vzdelávať odborníkov, ale aj verejnosť,“ povedal.
