Ak trpíte roztrúsenou sklerózou, mali by ste vynechávať konzumáciu mliečnych výrobkov. Trvdía to nemeckí vedci, podľa ktorých by kazeín v mlieku mohol byť problémom.
Roztrúsená skleróza (RS) je autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje centrálny nervový systém človeka. Tak ako aj na ďalšie iné autoimunitné ochorenia, ani na RS v súčasnosti neexistuje žiadny liek a príčiny vzniku tohto ochorenia sú nepochopené. Ochorenie postihuje približne 2,5 milióna ľudí, uvádza medicalnewstoday.com.
Čítajte tiež: KVÍZ, ktorý preverí, či sa vyznáte v SLADKÝCH nápojoch: FAKTY a MÝTY o limonádach!
Roztrúsená skleróza poškodzuje myelínové obaly na nervových bunkách a tak zasahuje centrálny nervový systém. Ľudia pociťujú celý rad symptómov, vrátane svalovej slabosti a pocitov brnenia, bolesti a pálenia, únavy, problémov s koordináciou a rovnováhou, straty zraku a ťažkostí s kontrolou močového mechúra.
Je potrebné vynechať kravské mlieko?
Ľudia, ktorí trpia týmto ochorením uviedli, že výrobky z kravského mlieka to môžu celé zhoršiť. Meranie toho, či strava v tomto prípade zohráva určitú úlohu, sa ukázalo ako kontroverzné. V prehľade z roku 2020 sa zistilo, že existuje veľmi málo kvalitného relevantného výskumu a preto bolo málo spoľahlivých záverov. Napriek tomu to naďalej skúmal tím na univerzite v Bonne v Nemecku.
Po sérii experimentov zistili, že veľa ľudí s RS má autoimunitnú reakciu na kazeín z kravského mlieka. Vedci vysvetľujú, že protilátky, ktoré by normálne reagovali s kazeínom, reagujú aj s proteínom v myelíne. To zase môže prispieť k demyelinizácii, ktorá charakterizuje RS. Výsledky sú uvedené v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Dr. Catherine Godboldová, manažérka komunikácie výskumu v MS Society, do výskumu nebola zapojená. V rozhovore však povedala, že „výskum stravovania je náročný“.
Povedala: „Myslím si, že je zaujímavé vidieť mechanizmus, ako môže kravské mlieko zhoršiť symptómy RS alebo zhoršiť autoimunitnú odpoveď. Nemyslím si však, že sme nevyhnutne získali dôkazy, ktoré nám s istotou hovoria, aké je spojenie medzi kravským mliekom a RS.“
Prebiehajúci experiment
Vedci najskôr vykonali pár experimentov na myšiach, aby zistili, či protilátky v reakcii s mliekom spôsobili stratu myelínu v nervových bunkách. Dali myšiam tri rôzne proteíny nachádzajúce sa v kravskom mlieku, aby vytvorili protilátky proti týmto proteínom. Použili kazeín, ktorý spôsobuje alergiu na kravské mlieko u ľudí, α-laktalbumín alebo β-laktoglobulín. Vedci zistili, že myši, ktorým bol podaný kazeín, pociťovali slabosť a dezorientáciu, na rozdiel od hlodavcov, ktorým boli podané ďalšie dva proteíny.
Posmrtné vyšetrenia ukázali demyelinizáciu nervových buniek v lumbálnej mieche. Testy potvrdili zvýšené hladiny imunoglobulínu G (IgG) v reakcii na kazeín. Vzorky séra od 10 ľudí s RS preukázali IgG reakciu po expozícii kravského kazeínu. Vedci potom testovali reaktivitu séra na proteín nachádzajúci sa v myelíne. V ďalších testoch tím skúmal protilátky prítomné u 39 ľudí s RS a 23 ľudí s rôznymi neurologickými ochoreniami. Zistili, že hladina reakcie IgG na kazeín bola vyššia v skupine s RS.
Autori štúdie tvrdia, že je možné, že protilátky pre kazeín a proteín v myelíne sú podobné – a v podskupine ľudí s RS, ktorí majú autoimunitnú odpoveď na kazeín, protilátky, ktoré produkujú ako odpoveď na kazeín, môžu tiež napadnúť proteín v myelíne.
Je potrebný ďalší výskum
Toto je príklad „molekulárnej mimikry“ spôsobujúcej skríženú reaktivitu, povedala Dr. Rittika Chunderová, vedúca autorka štúdie. Výsledky ukázali, že môžu nastať ďalšie krížové reakcie a ľudia s RS budú vystavení terapiám navrhnutým na zmenu ich imunitného systému. Celkovo je potrebný ďalší výskum, kým ľudia s RS dostanú plnohodnotné konkrétne rady.
Naplánované sú klinické skúšky s cieľom pozrieť sa na väčšiu skupinu účastníkov a preskúmať účinky aj iných mliečnych výrobkov.
„Momentálne prijímame čo najviac pacientov a tiež pozeráme na účinok rôznych terapií. Takže títo pacienti s RS už predtým absolvovali nejakú terapiu, buď imunomodulačnú terapiu alebo nejakú terapiu deplécie B buniek. Budeme skúmať, ako účinok týchto rôznych terapií tiež ovplyvňuje alebo neovplyvňuje reaktivitu na mlieko,“ povedal Dr. Chunder.
Aisling Pigott, registrovaný dietológ a hovorca Britskej dietetickej asociácie, ktorý nebol zapojený do výskumu, uviedol, že je dôležité poznamenať, že autori navrhovali hypotetický mechanizmus a dokument nemal dostatok dôkazov, ktoré by naznačovali, že ľudia s MS by mali zmeniť stravu.
„Mlieko si do tela nepicháme, my ho konzumujeme a presne toto bude mať iný dopad na ľudí ako na myši,’' dodal na záver Pigott.
