Odborníci varujú pred novou epidémiou Európy. Stojí za ňou ochorenie, o ktorom už mnohí počuli, ale nevedia, čo si pod fibriláciou predsiení majú predstaviť. A to aj napriek tomu, že hrozí každému štvrtému človeku nad 40 rokov.
Nie je to len „choroba starých ľudí“. Fibrilácia predsiení, teda najzávažnejšia z foriem srdcových arytmií, sa neraz týka aj mladších ročníkov, hoci o svojej chorobe nemusia roky vedieť.
Čítajte viac: Choroba, pri ktorej musíte myslieť na JEDNU dôležitú VEC: Toto hrozí až polovici pacientov!
Podľa predpokladov sa do roku 2030 zvýši počet pacientov s fibriláciou predsiení až o 70 percent a Európa bude mať do roku 2050 približne 11 miliónov pacientov s touto diagnózou. V dôsledku toho sa očakáva aj nárast počtu cievnych mozgových príhod až na 340-tisíc ročne, pretože fibrilácia predsiení zvyšuje riziko iných potenciálne smrteľných stavov, akými sú srdcové zlyhanie a mŕtvica, upozorňuje nová správa Asociácie fibrilácie predsiení a Biosense Webster, divízie spoločnosti Johnson & Johsnon.
Čítajte viac: Obvod pása odhalí skryté riziko: Zistite, či ste na tom lepšie než polovica Slovákov!
Varovania sú o to závažnejšie, že 15 až 30 percent pacientov nemá žiadne príznaky ochorenia a prebieha u nich v tichosti. V prípade ľudí nad 65 rokov hrozí fibrilácia predsiení ôsmim z desiatich, u ľudí vo veku nad 40 rokov ohrozuje každého štvrtého človeka.
Pridružené riziká
Štatistiky hovoria, že pacienti s týmto ochorením majú päťnásobne vyššie riziko srdcového zlyhávania, 2,4-násobne vyššie riziko vzniku mŕtvice, dvakrát vyššie riziko rozvoja kardiovaskulárneho ochorenia, a tiež vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich prejaví demencia. Ak by však o svojej chorobe vedeli včas, mohli by predísť viacerým zdravotným komplikáciám a viesť plnohodnotnejší život. Takmer polovica pacientov s fibriláciou predsiení totiž pociťuje zníženie kvality svojho života a štvrtina nie je schopná v plnom rozsahu vykonávať bežné denné aktivity tak, ako pred ochorením.
Ako vzniká fibrilácia predsiení?
Podľa slov doktora Petra Hliváka, prezidenta Slovenskej kardiologickej spoločnosti a zástupcu primára Oddelenia arytmií a kardiostimulácie NÚSCH v Bratislave plní srdce za normálnych okolností svoje funkcie synchronizovaným a koordinovaným zapojením všetkých svojich oddielov, teda dvoch predsiení a komôr. Na jednom mieste v srdci vzniká elektrický vzruch, ktorý sa homogénne šíri cez všetky oddiely srdca a srdce pumpuje krv bez ohľadu na našu vôľu.
„Pri fibrilácii predsiení dochádza k poruche tejto synchronizácie a koordinácie, ktorú možno prirovnať k orchestru, v ktorom musí každý jeho člen v presný a pravý čas zapojiť ten svoj nástroj a svoju činnosť,“ opisuje a pokračuje, že pri fibrilácii predsiení dochádza k narušeniu toto procesu a vzruch už nevzniká len na jednom mieste v srdci a na úrovni predsiení vzniká absolútny elektrický chaos s extrémnou rýchlosťou tvorby a vedenia vzruchov, resp. dochádza k nepravidelnému prenosu elektrického vzruchu na komory.
Následkom toho srdce začína pracovať pomalšie alebo rýchlejšie, ako by malo. Predsiene sa nedokonale vyprázdňujú, krv sa začne hromadiť a môže vzniknúť krvná zrazenina, ktorá potom môže putovať napríklad cez aortu po krvnom prúde až do mozgu, ozrejmuje kardiológ.
Tretina pacientov nemá varovné príznaky
„Približne tretina pacientov nevie o svojej arytmii, lebo nemá žiadne príznaky,“ dopĺňa doktor Hlivák. U tých, ktorí príznaky pociťujú, sa môže prejaviť prostredníctvom záchvatovej arytmie, keď trvá minúty, hodiny či dni, a potom spontánne odznie, alebo perzistentnej, keď trvá vyše týždňa a jej ukončenie si vyžaduje externý zásah lekára. Ako však prízvukuje odborník, k arytmii môže dochádzať roky bez toho, aby o tom pacient vedel.
Pacienti s fibriláciou predsiení častejšie sťažujú na nepravidelné búšenie srdca, teda nepravidelný tep, a u mnohých z nich sa objavujú nešpecifické príznaky, ako zvýšená únavnosť, potivosť, dýchavičnosť či nevládnosť. Ochorenie sa týka najmä seniorov, ale raritou nie sú ani 20 či 30-roční pacienti.
Tichý príznak odhalíte aj sami!
Ako dopĺňa a radí doktorka Gabriela Kaliská, predsedníčka Slovenskej asociácie srdcových arytmií a primárka oddelenia srdcových arytmií SÚSCCH v Banskej Bystrici, „všetkých pacientov s fibriláciou predsiení spája jeden príznak, a tým je nepravidelný pulz.“
V rámci prevencie by si mali kontrolovať pulz aj ľudia bez klinických príznakov, čo môžu jednoducho a kedykoľvek v pokojovom režime urobiť aj sami doma. Pulz dokáže zaznamenávať napríklad bežný domáci tlakomer, alebo si pacienti môžu tep priebežne kontrolovať tou najelementárnejšou metódou. Stačí, ak ukazovák s prostredníkom položia na vnútornú stranu zápästia v oblasti vystupujúcich žíl, kde si nahmatajú pulz. Arytmiu prezradia nápadné odchýlky z jeho pravidelného rytmu. Pulz je takisto možné nahmatať priložením dvoch prstov na krčnú tepnu.
Poddiagnostikované ochorenie
Podľa odborníkov je na Slovensku ochorenie poddiagnostikované a počet pacientov bude stúpať. Na ilustráciu, od roku 2006 do roku 2016 narástol výskyt fibrilácie predsiení o 32 percent. Ochorenie má progresívny charakter a u jedného z piatich pacientov, u ktorého má arytmia len príležitostný výskyt, sa zmení na chronický problém.
Len v minulom roku malo podľa informácií Národného centra zdravotníckych informácií na Slovensku fibriláciu predsiení 120 340 ľudí. Z toho vo vekovej skupine 22 – 44 rokov až 17 433 ľudí. Zhruba 20 percent pacientov, ktorí utrpeli cievnu mozgovú príhodu, malo zistenú fibriláciu predsiení, ktorá je dnes dobre liečiteľným ochorením, pokiaľ sa včas zistí a pacient dodržuje liečbu.
Až 30 percent pacientov nepociťuje žiadne výrazné ťažkosti a lekár im diagnózu zistí až v momente, keď utrpia cievnu mozgovú príhodu. Fibriláciu predsiení odhalí EKG vyšetrenie, po ktorom nasleduje medikamentózna liečba antiarytmikami alebo tzv. katétrovou abláciou a v prípade nutnosti operačný zákrok.
