Stomatológ Martin Šimo: Problémy so srdcom môže spôsobiť aj obyčajný zubný kameň

12.11.2018

Pri akých zdravotných problémoch môže ísť „o zuby“ a čo o pacientovi prezrádza pokazený chrup? Ako nám v rozhovore prezradil stomatológ Martin Šimo z ambulancie Dentisimo v Trnave, najväčším nepriateľom zdravých zubov je najmä lenivosť a nedôslednosť v hygiene.

 

Ako veľmi súvisí zdravie organizmu so zubami? Dá sa povedať, že človek, ktorý má do relatívne vysokého veku zdravé zuby bez kazov, má aj „tuhý koreň“? Alebo si len dôkladne čistí zuby?

Vzťah medzi orálnym zdravím a celkovým zdravím priťahuje pozornosť a zvedavosť človeka oddávna. Rôzne východné filozofie dokonca prisudzujú konkrétnym zubom a orgánom vzájomnú príčinnú závislosť. Takýto vzťah však nikdy nebol preukázaný. Podľa najnovších poznatkov vedy sa zdá, že mnohé civilizačné ochorenia súvisia so životosprávou a za ich vznikom je viac faktorov. Čo sa týka zubov, my, zubári, máme dobré správy - správnou starostlivosťou dokážeme ovplyvniť zdravie zubov v takmer 100-percentách prípadov. Vzťah medzi orálnym a celkovým zdravím je teda celkom náhodný. Niekto pozná a uplatňuje zásady správnej životosprávy a dožije sa vyššieho veku pri lepšom zdraví, a pritom sa k správnej starostlivosti o zuby dostal až po tridsiatke a má už nejaký ten mostík, implantát a viac výplní. Iný sa prejedá, nehýbe, žije v neustálom strese, ale úzkostlivo sa stará o zuby a môže zomrieť v päťdesiatke na infarkt s perfektným chrupom.

Ale predsa len - keď sa človeku v určitom období života vo zvýšenej miere kazia zuby, čo to môže signalizovať?

Jednoznačne to signalizuje pokles v dôslednosti čistenia zubov, alebo pri nezmenenej kvalite čistenia významný posun v strave smerom k sacharidom. Výnimočne to môže poukazovať aj nejaké systémové ochorenie, ktorého dôsledkom je narušenie prirodzených ochranných faktorov zubov. Napríklad pri niektorých syndrómoch, akým je napríklad Sjögrenov syndróm, poklesne slinotvorba, zuby sú v dôsledku toho ponechané napospas kvasiacim baktériám a problém je na svete.

Podľa vedcov môže stav chrupu súvisieť aj s kardiovaskulárnym zdravím. Čo hovorí o tomto vzťahu stomatológia?

Áno, objavujú sa štúdie, ktoré, povedzme, hovoria o tom, že podobné baktérie, ktoré sa nachádzajú v zubnom kameni v parodontálnych vrecúškach, sa nachádzajú aj v aterosklerotických plátoch. Ale je príliš skoro na to, aby sme jednoznačne prehlásili, že ľudia, ktorí majú chorobu ďasien, majú aj väčšiu šancu trpieť aterosklerózou.

Počula som, že ľuďom, ktorí majú problémy so srdcom, sa odporúča pravidelne chodiť na dentálnu hygienu, pretože by sa mali vyhýbať nánosom zubného kameňa na zuboch. Je to pravda? Prečo?

Je preukázané, že určité baktérie, ktoré sa bežne vyskytujú v normálnej flóre ústnej dutiny, dokážu spôsobiť napríklad pri defektných chlopniach endokarditídu, preto ľudia so srdcovými defektmi, či umelými chlopňami, majú sprísnený režim pri chirurgických zákrokoch v ústnej dutine. Zubný kameň upozorňuje, že si človek dôsledne nečistí zuby. Bežná flóra úst sa mu vtedy premnoží do takého množstva, že je viditeľná voľným okom v podobe nánosu na zube, ktorému hovoríme zubný povlak. Ak tento mäkký povlak zostane dlho nedotknutý, pôsobením minerálov zo slín, ktoré majú chrániť sklovinu, sa mení na zubný kameň. Teda ľudom so zubným kameňom, so zapálenými ďasnami, sa pri každom žutí dostávajú do krvi baktérie schopné za určitých okolností infikovať aj endokardium srdca.

Môže byť dlhodobo zlý stav chrupu a zápal v ústach príčinou aj takého závažného ochorenia, akým je rakovina?

Rakovina je multifaktoriálne ochorenie a málokedy za ním stojí jedna príčina, ak nehovoríme napríklad o významnom ožiarení gama žiarením a podobne. Skôr by sa dalo povedať, že vznik onkologických ochorení v ústnej dutine ide ruka v ruke s alkoholizmom, tabakizmom a zlou dentálnou hygienou. Obrovské nánosy zubného kameňa či rozlámané pokazené zuby môžu mechanicky dráždiť sliznicu úst, čo je tiež významný prekancerózny faktor. Ak sa človek o ústa nestará a nenavštevuje pravidelne stomatológa, ktorý ma za úlohu kontrolovať aj mäkké tkanivá úst a jazyka, môže sa stať, že aj spontánne onkologické ochorenie v ústach bude zachytené až pri funkčných ťažkostiach, čo je v oblasti úst a hltana už veľmi neskoro. 

Môže mať na zdravie chrupu vplyv aj diabetes, prípadne iné ochorenia alebo poruchy?

Pri diabete sú postihnuté krvné kapiláry, teda zásobenie, čiže je postihnutá obrana, horšie sa hoja rany a parodontitída rýchlejšie progreduje, ak nie je liečená. Zuby veľmi trpia u anorektikov, pretože sklovina získava stratené minerály pôsobením kyslého jedla a činnosťou baktérií práve zo slín, ktoré majú tieto minerály z potravy. Niektoré psychiatrické lieky alebo tiež reumatické syndrómy zhoršujú slinotvorbu, čo zuby oberá o najvýznamnejšiu obranu: slinu. U závislých od tabaku je zasa zhoršená prognóza parodontitídy, pretože nikotín zhoršuje prietok krvi v ďasnách, čo znemožňuje obranu voči baktériám.

Niektorých ľudí trápi aj častejší výskyt áft alebo tzv. kútikov. Čo prezrádzajú o našom zdravotnom stave?

Časté boľavé kútiky, medicínsky cheilitis angularis, majú rôznorodú etiológiu, najčastejšie ide o kombináciu mechanického poškodenia (vianočné oblátky, necitlivý ťah zubného lekára...) a infekciu bežnou flórou kože a sliznice úst, teda stafylokokmi, streptokokmi, vírusmi a kvasinkami. Môže ísť aj o nedostatok vitamínov a stopových prvkov, ktoré sa podieľajú na správnej funkcii kože a slizníc, napríklad vitamínov B, C, zinku či kyseliny listovej. Takisto môžu byť prejavom systémových ochorení, akými sú chudokrvnosť alebo cukrovka.

Zvýšenú tvorbu áft má asi 20 percent ľudí a malá časť z nich trpí tzv. aftóznou stomatitídou, inými slovami, títo ľudia majú afty skoro stále. Môže ísť o infekčný či autoimunitný problém, toxické pôsobenie prostredia, precitlivenosť na zložky potravy a kozmetiky, alebo niečo celkom iné. Existujú štúdie, ktoré porovnávali napríklad zubné pasty s obsahom alebo bez obsahu lauryletersulfátu sodného (SLS) a v niektorých sa ukázalo, že pri SLS-free pastách bol zaznamenaný pokles tvorby áft. Možno sa aftám nevenuje vo výskume veľká pozornosť, ale stále presne nevieme, čo afta vlastne je. Na úplnú odpoveď si, zdá sa, ešte budeme musieť počkať.

 


 

Fotogaléria


Tagy:
zuby dentálna hygiena stomatológ zubár Martin Šimo pokazený chrup

12.11.2018  |  Foto: Gettyimages.com, Daniel Urbánek/Dentisimo  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia