Posvätná rastlina zo stredovekých herbárov: Baza čierna prekvapuje účinkami

19.01.2019

Mýtmi opradená baza čierna by vďaka vysokému obsahu antokyánov s liečivým účinkom mohla byť výbornou prevenciou civilizačných chorôb. Viac sa o nej dozviete z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Pri plotoch záhrad, v kútoch stavieb, ale aj pri potokoch, riekach a jazerách rastie zaujímavý ker alebo strom bazy čiernej (Sambucus nigra L.). Táto rastlina sprevádza človeka v Európe od nepamäti, dôkazom sú nálezy semien bazy v kultúrach doby kamenej (približne 3 milióny rokov p. n. l. až 4-tisíc rokov p. n. l.). Pre svoje liečivé účinky bol tento rastlinný druh veľmi často popisovaný v stredovekých herbároch. Príkladom je aj Mattioliho herbár, ktorý je jednou z najvýznamnejších kníh 16. storočia.

Čítajte viac: Pripomína obyčajný bodliak, jej účinky sú takmer zázračné: Legendárny všeliek z hôr

Mýtmi opradená rastlina

V strede kmeňa a konárov je penovitý biely stržeň. Od dávnych dôb sa verilo, že tu sídli duch, z čoho pochádza názov „bazová duša“. V niektorých oblastiach považovali ducha za dobrého, inde boli ľudia opačnej mienky. Baza čierna však v každom prípade bola rastlinnou posvätnou, ktorej poškodenie a lámanie znamenalo svätokrádež. Ten, kto nedbal na toto pravidlo, ťažko pykal za svoj čin.

V najsevernejšej spolkovej republike Nemecka, v Šlesvicko-Holštýnsku, sa v 17. storočí verilo, že duch bazového stromu Hyldemoer vychádza v podvečer a pozerá do izieb obyvateľov, kde ostali deti sami doma.

Lotyši zase verili, že pod bazou žije boh Puškaitis. Jemu prinášali chlieb a pivo, a on za to rozkázal trpaslíkom, aby nosili v čase žatvy obilie do ich stodôl a strážili ho tam.

Nepríjemný zápach bazy sa vysvetľuje tak, že sa na jej vetvách obesil Judáš, ktorý zradil svojho majstra Ježiša Krista. Pripomienkou podobnej viery je na dreve často parazitujúci druh huby judášove ucho (Hirneola auricula judae L.), ktorá nesie meno tejto biblickej zápornej postavy.

Nájdeme ju v lesoch aj parkoch

Baza čierna je drevina žijúca na mierne vlhkých stanovištiach, ktorých pôda má stálu zásobu povrchovej vody alebo spodnú vodu vo väčšej hĺbke. Hojne sa vyskytuje na okraji listnatých lesov, v parkoch, pri ohradách, na rumoviskách a na zležaných starších navážkach, na hospodárskych dvoroch, v kroviskách, vo svetlých lesoch a na rúbaniskách.

Kvety a plody sú náchylné na zaparenie

Kvet (Flos sambuci) zbierame v mesiacoch jún a júl. Odtrhávame celé súkvetia (v čase, keď stredné kvietky nie sú ešte celkom rozvinuté) za suchého počasia, pričom ich nestláčame. Proces sušenia sa realizuje na tienistých miestach, voľným rozložením alebo zavesením, prípadne pri umelom teple do 35 stupňov Celzia. Sušenie musí prebiehať veľmi rýchlo a pozorne, aby sa zachovala pôvodná farba a vôňa kvetov. Pri pomalom sušení sa kvety už po hodine až dvoch zaparia a opätovným sušením hnednú a získaná droga sa znehodnocuje. Uchovávajú sa tak, aby boli chránené pred svetlom a vlhkom.

Droga má silný, charakteristický pach a slizovitú, neskôr škrabľavú chuť. Obsahuje v malom množstve silicu, potom flavonoidy (hlavne rutín – 3 percentá), triesloviny, amíny, cukry, organické kyseliny a vitamín C. Suché kvetné úbory sa používajú do kombinovaných čajovín, najmä s kvetmi lipy a divozela.

Predmetom zberu i nákupu sú tiež plody (Fructus sambuci), ktorých viaceré šľachtené odrody (Haschberg, Rubini, Korsor, Selection) sú veľkoplošne pestované. Zber drobných trojpuzdrových guľatých, čierno fialových, lesklých kôstkovíc s krvavo-červenou šťavou prebieha v mesiacoch august a september. Pri zbere sa režú celé súkvetia, keď sú už kôstkovičky celkom tmavé, ale neprezreté. Oberajú sa za čerstva, mrazia sa alebo sušia. Po usušení sa osejú alebo vytriasajú na šikmej ploche, čím oddelíme ich stopky. Keďže sú náchylné na zaparenie, najlepšie sa uchovávajú v uzatvorených nádobách.

Vysoký obsah antokyánov

V plodoch sú prítomné antokyánové farbivá, cukor, pektín, živica, karotín, vitamíny C, B1, B2, B6, B12, kyselina pantoténová a iné. Sú bohaté na vitamíny a minerálne látky. Najdôležitejšími prírodnými substanciami sú antokyány. Našimi analytickými metódami (LC/MS IT TOF) sa tu dokázal výskyt dvoch hlavných: cyanidín 3-sambubiozid (obrázok), cyanidín-3-glukozid a troch ďalších fenolických látok: cyanidín-3-sambubiozid-5-glukozid, cyanidín-3,5-diglukozid a cyanidín-3-rutinozid. Najvyšší celkový obsah antokyánov vykázala odroda „Rubini“, pri ktorej sa množstvo pohybovalo do 1256,3 mg.100 g-1 plodov.

Využitie týchto flavonoidov ľudským organizmom má významný vplyv na liečenie mnohých ochorení a jeho celkový zdravotný stav. V prvom rade sú významnými antioxidantmi, pomáhajú udržiavať integritu cievnych kapilár, oči sa vďaka nim ľahšie prispôsobia zmenám svetla a tmy, majú protizápalový, protinádorový a protimutagénny účinok.

Regenerácia svalových buniek

Prešovská univerzita v Prešove svojim patentom číslo 288313/2015 dokáže unikátnym spôsobom získavať antokyány z plodov bobuľovitých rastlín spočívajúcim v eliminácii všetkých negatívnych podmienok prostredia ich rozkladu. Technológia izolácie nestabilných prírodných látok, akými antokyány sú, sa realizuje pri nízkej teplote, optimálneho pH prostredia, bez prítomnosti svetla, kyslíka a oxidu uhličitého. 

Izolované čisté a stabilizované antokyány vo forme lyofilizovaného prášku v zatavenej vialke s atmosférou dusíka sa v súčasnosti testujú ako možné liekové preparáty na choroby pohybového ústrojenstva človeka. Hlavnou spolupracujúcou inštitúciou v riešení tejto problematiky je Univerzita štátu Illinois v Chicagu, IL, USA. Vedecká spolupráca pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s extraktmi antokyánov sa realizovala výskumom ich aplikácie na model L6 –potkaních svalových buniek. Následkom použitia predmetných prírodných komponentov sa zlepšuje ich rast o 200 až 300 percent, regenerácia, a zároveň dochádza k priamemu zabráneniu ich bunkovej smrti.

Medicínsky význam

Získané výsledky naznačujú, že antokyány izolované z plodov rastlín bazy čiernej bránia bunkovej smrti v svalovom tkanive a môžu sa stať užitočné pre preventívnu liečbu sarkopénie a pre dietetické liečenie Duchennovej svalovej degenerácie (DMD – Duchenne Muscular Dystophy).

Závery výskumu a vývoja majú podstatný medicínsky význam. Sarkopénia je s vekom súvisiaca strata svalovej hmoty, sily a funkčnosti. Začína sa prejavovať už po dosiahnutí 40. roku života a rapídne sa jej priebeh zrýchľuje k 75. roku. Najčastejšie prejavuje u fyzicky neaktívnych ľudí, žiaľ, dnes sa stáva bežnou aj u tých, ktorí zostali fyzicky aktívni po celú dobu života. Ďalšou zlou správou je, že sarkopénia a osteoporóza (ubúdanie množstva kostnej hmoty) sú príbuzné stavy a jeden často sprevádza alebo nadväzuje na druhý.

Baza čierna, jej kvety a plody, pri vhodnej úprave a dávkovaní, majú široké využitie v medicíne, vo farmaceutickom priemysle, v kozmetike, v potravinárstve, ale aj v ľudovom liečiteľstve a domácnostiach. Ľudovo sa používa šťava z plodov, lekvár (Roob sambuci) a víno z čerstvých alebo sušených plodov. V potravinárskej výrobe sa plody používajú na výrobu lekvárov, štiav, vína a ako zložka priemyselne vyrábaných čajovín.

Fotogaléria


Tagy:
baza čierna svalové bunky biológ Ivan Šalamon

19.01.2019  |  Foto: Gettyimages.com, archív Ivana Šalamona  |  Zdroj: doc. RNDr. Ivan ŠALAMON, CSc.

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia