Spája účinky mäty a rumančeka: Obľúbená bylinka upokojí aj žlčovú koliku!
Zdroj: gettyimages.com
Podmanivá vôňa a svieža citrusová chuť medovkového čaju je nezabudnuteľná. Liečivé účinky medovky ľudia poznali už pred stáročiami. Viac sa o nich môžete dočítať v príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.
Medovka lekárska (Melissa officinalis L.) je prastará liečivá rastlina pochádzajúca zo stredomorského pobrežia Blízkeho východu a juhovýchodnej Európy. V starovekom Ríme bola zasvätená panenskej bohyni lovu a mesiaca – Diane. Literatúra z týchto čias opisuje jej využitie ako aromatickej byliny pri obradoch v Dianinej svätyni na pahorku Aventino, hneď za hradbami mesta Rím v roku 500 pred naším letopočtom.
Čítajte viac: Pripomína obyčajný bodliak, jej účinky sú takmer zázračné: Legendárny všeliek z hôr
Patrí do čeľade hluchavkovité (Lamiaceae) a je to trváca, žľaznato chlpatá, 30 až 80 centimetrov vysoká bylina s rozkonárenou, husto listnatou štvorhrannou stonkou, s krížmo protistojnými listami, stopkatými, vajcovitými až kosoštvorcovými, hrubo pílkovitými, krátko končistými a v pazuchách listových listeňov s papraslenmi stopkatých, súmerných obojpohlavných kvetov. Ich kalichy majú trojzubý horný a dvojzubý dolný pysk, bledomodrú alebo slamovožltú dvojpyskovitú korunu, holé dvojmocné tyčinky a vrchný semenník. Plody sú čiernohnedé, podlhovasto vajcovité tvrdky. Hmotnosť tisícky semien je 0,6 – 0,7 gramu.
Čítajte viac: Známa liečivá bylina s unikátnym účinkom: Dokáže spomaliť prejavy starnutia!
Dnes je medovka jednou z pestovateľsky, farmakologicky, ale aj priemyselne (ekonomicky) významných liečivých, aromatických, a aj dekoratívnych rastlín. Napriek tomu, že jej domovom je Stredomorie, u nás sa veľmi často pestuje v záhradkách či na veľkých pestovateľských plochách.
Univerzálny liek
Mimoriadne dôležitú drogu tvoria list a vňať – Folium melissae a Herba melissae, ktoré obsahujú silicu (0,01 – 0,25 %), ktorej zloženie závisí od pôvodu rastliny, ontogenetického štádia, ochlpenia, ale aj vplyvu vonkajších faktorov pestovateľského prostredia. Typickými zložkami našej medovky sú citronelal (30,3 – 42,6 %), citronelol (13,3 – 18,3 %), citral a linalol. Poznáme však chemotypy s vysokým obsahom geraniolu (až 45 %), ktoré slúžili ako prísada pre univerzálny liek rádu karmelitánov v Paríži. Tí sa v tomto meste usadili už v 13. storočí a ich pôsobenie trvá až do dnešných dní.
Medovka lekárska účinkuje na nervovú sústavu, uvoľňuje kŕče vo svaloch vnútorných orgánov a podporuje chuť do jedla. Uplatňuje sa predovšetkým ako ukľudňujúci, mierne protikŕčový prostriedok, proti plynatosti a čiastočne tiež znižuje aj krvný tlak. Podporuje tvorbu žlče, tlmí žlčníkové koliky i menštruačné kŕče. Inhalácia jej silice napomáha odkašliavaniu a uvoľňovaniu hlienu. Ďalej sa využíva vo forme záparu do kúpeľov a ako kloktadlo pri zápale mandlí a ďasien. Odporúča sa ako sedatívum pri neurózach, nespavosti, vyčerpaní a psychických problémoch (hypochondria, hystéria) a pri ľahších nervovo podmienených poruchách trávenia. Medovka má aj potravinárske a technické využitie, napríklad pri výrobe likérov či osviežujúcich nealkoholických nápojov a uplatňuje sa aj pri výrobe mydla.
Rastlina spája účinky mäty piepornej (Mentha ×piperita L.) a rumančeka kamilkového (Matricaria recutita L.) s utišujúcim a uspokojujúcim (sedatívnym) pôsobením. Možno ju preto uplatniť aj pri ľahších formách nespavosti.
Oveľa silnejšia než vitamín E
Okrem aromatickej silice sa u rastliny po chemickej stránke kladie stále väčší dôraz na obsah kyseliny rozmarínovej, ktorá sa vyskytuje v rôznych koncentráciách aj pri iných rastlinných druhoch čeľade hluchavkovitých. Naše analýzy kvapalinovou chromatografiou dokázali obsah tejto prírodnej látky v nami pestovaných medovkách v rozsahu od 1,4 do 1,7 percenta v suchých častiach rastlín.
Prvé vedecké práce o jej účinnosti boli publikované len v roku 2008. Priniesli dôkaz, že antioxidačná aktivita kyseliny rozmarínovej je mnohokrát silnejšia ako pri vitamíne E. Pôsobí proti poškodeniu buniek voľnými radikálmi. Takto znižuje riziko vzniku rakoviny a artériosklerózy. Má zaujímavé protivírusové účinky, na základe čoho sa z nej vyrábajú krémy proti herpesu – boľavým oparom a pľuzgierom na perách. Boli tiež dokázané jej liečebné účinky proti vredom, sivému zákalu, prieduškovej astme a reumatickej artritíde.
Pestovateľský postup, zber a sušenie
Medovka lekárska preferuje teplé klimatické podmienky a darí sa jej na slnečných stanovištiach. Je stredne mrazuvzdorná, staršie porasty bývajú citlivejšie na vymrznutie. Rastie na hlinito-piesočnatých, hlinitých a humóznych pôdach. Na pôdne podmienky nie je veľmi náročná. Rastliny sú relatívne odolné voči suchu, ale na produkciu dostatočného množstva kvalitnej suroviny vyžaduje závlahy, hlavne v suchých agroklimatických podmienkach. Dlhotrvajúce sucho poškodzuje rastliny. Na klíčenie vyžaduje minimálnu teplotu 10 – 12 stupňov Celzia, optimum je 18 – 20 stupňov Celzia.
Porast medovky je možné založiť priamym výsevom, výsadbou priesad alebo delením starších rastlín. Najčastejšie sa však aplikuje výsev semien koncom februára do pareniska a následne je priesady možné vysádzať na produkčnú plochu koncom apríla, prípadne začiatkom mája.
Na skrátenie času klíčenia a vzchádzania môžeme osivo upraviť stratifikáciou. Semená sa v tomto prípade vlhčia vodou teplou 25 stupňov Celzia počas 14 až 16 hodín. Následne ich uložíme na čas 25 až 30 hodín do boxu s teplotou okolo 0 stupňov Celzia.
Medovka nemá špecifické požiadavky na predplodinu, no vyžaduje pôdy dostatočne zásobené živinami. Na veľkých plochách sa pestuje až 4 roky, na menších môže rásť až 6 rokov.
Po obilninách sa robí podmietka a jesenná orba, po okopaninách iba hlboká orba. Na jar sa pôda pripraví smykovaním, bránením, podľa potreby valcovaním v jednom slede tak, aby bol minimálny časový odstup od predsejbovej prípravy pôdy a sejby.
Medovka kvitne v júli až v auguste a opeľovačom (včelám) poskytuje nektár a peľ. Rastlinný materiál zberáme jedenkrát v prvom roku a dvakrát (niekedy trikrát) v ďalších úžitkových rokoch. Vňať a listy sa zberajú takmer výhradne z pestovaných jedincov, ak rastliny dorástli do výšky 30 až 40 centimetrov, vždy na začiatku kvitnutia (zvyčajne jún – august, prípadne september). Zber je najvýhodnejšie vykonávať v popoludňajších hodinách a za suchého počasia. Pri nedodržaní doby zberu dostáva droga nepríjemný pach. Stonky sa kosia 5 až 10 centimetrov nad povrchom pôdy. Priemerné úrody vňaťovej drogy sú 2 – 4 tony na hektár a listovej drogy 0,7 – 1 tona na hektár.
Surovina sa čo najrýchlejšie suší v tenkých vrstvách na tienistých a vzdušných miestach prirodzeným teplom, pričom sa neobracia. Ak sušíme umelým teplom, nesmie teplota cirkulujúceho vzduch prevýšiť 30 – 35 stupňov Celzia. Droga sa ľahko zaparí a je drobivá, hnedne. Pomer zosušenia je asi 4 – 5 : 1. Najlepšie sa skladuje v plechovkách, najdlhšie jeden rok.
Fotogaléria
medovka lekárska Ivan Šalamon