Diabolský účinok maku: Alkaloidy s dvojakým pôsobením na ľudské zdravie

14.09.2018

Mak poznáme predovšetkým ako pochutinu, ktorú pridávame do koláčov či zákuskov. Má však aj druhotné využitie. Obsahuje alkaloidy, z ktorých ťaží nielen medicína, ale aj drogový priemysel. Viac sa o nich môžete dočítať z príspevku docenta Ivana Šalamona, ekológa a biológa z Katedry ekológie Fakulty humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Medzi veľkým počtom rastlinných druhov, ktoré dnes poznáme, patrí mak siaty (Papaver somniferum L.) k tým rastlinám, ktorých význam pretrval z minulosti až po súčasnosť. Vlastnosti makových alkaloidov sú na jednej strane schopné pomáhať hlavne v medicíne, no na strane druhej privádza požívanie narkotík niekoľko miliónov ľudí každý deň do záhuby. Rastlina maku má teda dvojaké účinky: „božské aj diabolské“. 

Čítajte viac: Zelená lahôdka, ktorá zaváňa skrytým rizikom: Pred konzumáciou s ňou urobte toto!

Najstaršie nálezy zvyškov makových rastlín a semien boli objavené v kolových stavbách vo Švajčiarsku a v Taliansku spred asi 2 000 rokov p.n.l.. V starovekom Egypte mak opisuje papyrus približne z roku 1 522 p.n.l.. Ako spánkodarnú rastlinu poznali tento rastlinný druh v Mezopotámii ešte skôr, už v 5. tisícročí pred naším letopočtom.

Mak siaty je jednoročná bylina, pestovaná na poliach a v záhradách ako významná liečivá rastlina, olejnina a potravina. Koreňová sústava rastliny je skromná. Má dužinatý kolovitý koreň, ktorý preniká do hĺbky asi 0,5 až 0,8 metra. Stonka je priama, 0,5 až 1,8 metra vysoká, vyplnená stržňom a pokrytá jemným voskovým povlakom. Pri veľmi hustom poraste tvoria kultivary maku väčšinou len jednu stonku. Primárne listy sú pretiahnuté, elipsovité, celistvo okrajové. Sekundárne listy sú širšie, vlnovito hrotité a na obidvoch stranách majú pod koncom listu zúbok. Kvet má dva kališné lístky, ktoré uzatvárajú v púčiku štyri korunné lupienky. Majú bielu farbu, ktorá sa môže antokyánom zafarbiť rozlične intenzívne na červenofialovo. Korunné lupienky sú pri rôznych kultivaroch rozmanito veľké a rozlične zafarbené. Kvet je obojpohlavný, radiálne symetrický a pravidelný.

Plodom maku je tobolka – makovica, ktorá obsahuje semená obličkového tvaru. Dĺžka sa pohybuje okolo 1,5 milimetra, šírka 1,1 milimetra a hrúbka 0,9 milimetra. S veľkosťou semien priamo súvisí aj ich hmotnosť. Hmotnosť tisícky semien kolíše od 0,25 do 0,70 gramu. Ich farba môže byť biela, ružová, žltohnedá, hnedá, sivá, modrá, v rozličných odtieňoch zelenkastá i čierna. Zrelé semená obsahujú v sušine 42 – 58 percent oleja, 18 – 26 percent dusíkatých látok, 16 – 24 percent cukrov, 5 – 8 percent buničiny a asi 6 percent popolovín.

Jedovatá rastlina

Celá rastlina má bohato vyvinuté mliečnice s bielou šťavou, latexom. Usušenú šťavu nazývame ópium (Opium crudum). S výnimkou semien je celá rastlina jedovatá.

Makové ópium obsahuje viac než 40 alkaloidov. Hlavným alkaloidom je morfín, ďalej obsahuje kodeín, papaverín, narkotín, thebaín, ktoré patria k základným farmaceutickým surovinám prvovýroby liečiv. Podiel alkaloidov v ópiu je 20 až 30 percent. Najdôležitejšie patria k tzv. morfinanovému a benzyllizochinolinovému typu. Alkaloidy sú v ópiu obsiahnuté v kolísavom množstve podľa miesta proveniencie: morfín 7 –23 percent, kodeín 0,3 – 3,0 percentá, thebaín 0,3 – 1,0 percento, papaverín 0,8 – 1,5 percenta, noskapín 2,0 – 12,0 percenta. Alkaloidy sa v ópiu nachádzajú čiastočne ako soli kyseliny mekónovej, mliečnej, fumárovej a sírovej.

Známy liek proti kašľu

Z liečebného hľadiska pôsobí morfín utlmujúco na nervovú sústavu, utišuje bolesti, zmierňuje dráždivý kašeľ a črevnú peristaltiku. Kodeín ma slabší účinok a používa sa proti kašľu. Papaverín tlmí kŕče hladkého svalstva a používa sa pri hnačkách či žlčníkových kolikách. Všetky alkaloidy ópia patria medzi narkotiká (návykové jedy) a ich dlhšie trvajúce užívanie spôsobuje chronické otravy, telesné oslabenie a smrť.

Omamné látky

Otec európskych atlasov liečivých rastlín, grécky a rímsky lekár Pedanios Dioskorides (rok 40 – 90) ako prvý popísal prípravu tzv. „mekonia“ a „ópia“. Koláče mekonia sa pripravovali z rozdrobených a lisovaných listov a toboliek, zatiaľčo „ópium“ bola zaschnutá mliečna šťava makovíc.

Ópium je dnes pestované v rôznych kultivaroch tzv. ópiového maku. Zelené tobolky sa narezávajú 10 – 18 dní po opadaní kvetných lupienkov a vystupujúci biely latex tuhne po krátkej dobe na ich povrchu. Nasledujúci deň sa hnedá, mierne lepkavá hmota (ópium) zoškrabuje. Tobolka poskytuje 20 až 50 miligramov surového ópia. Na kilogram ópia je treba narezať cca 20-tisíc toboliek, čo zodpovedá asi 400 metrov štvorcových makovej kultúry. Surovina sa formuje do bochníkov alebo koláčov o hmotnosti 0,3 až 3 kilogramov a balí sa do makových listov.

Morfín je nielen dôležitým analgetikom, ale je aj nositeľom stavu eufórie, príjemného stavu bezstarostnosti až do tragických následkov závislosti. Fyzická závislosť na morfíne, morfinizmus, sa vyznačuje stratou vôle, celkovou vyčerpanosťou a pozvoľným chátraním organizmu. Pri sústavnom zvyšovaní dávok nasleduje smrť. Ešte zhubnejší návyk je na heroín, umelo pripravený diacetylester morfínu, ktorý rozrušuje a degraduje celú osobnosť človeka.

Ilegálne získavané ópium sa používa nielen k produkcii morfínu a heroínu, ale aj k fajčeniu. Chandu, ópium určené na fajčenie, sa osobitne upravuje. Z obchodného ópia sa extrakciou vodou, čistením a pražením nad plameňom dreveného uhlia získava produkt, ktorý fermentuje, aby sa dosiahlo žiadanej, typickej arómy. Inhalát obsahuje chandu obsahujúcu asi 20 – 30 percent pôvodného množstva alkaloidov. Fajčenie ópia bolo značne rozšírené v Číne, kde bol ešte v roku 1937 pravdepodobný počet fajčiarov ópia vyšší než štyri milióny. Denná dávka sa u jedného fajčiara pohybuje od 5 do 15 gramov, čo zodpovedá 0,5 až 1,5 gramu morfínu.

Pestovateľské veľmoci

Pred 50 rokmi boli hlavnými producentmi ópia stredoázijské krajiny -  India, Turecko a Irán. Farmárom sa v tomto období podarilo vyvinúť dômyselnú metódu narezávania zelených makovíc a zberu vytekajúceho latexu. Zákon na kontrolu drog začal platiť už v roku 1970. Jednotlivými vládami bol prijatý hlavne v dôsledku medzinárodnej finančnej podpory pre zavádzanie iných alternatívnych poľnohospodárskych programov. Pestovatelia maku v spomínaných štátoch boli nútení znížiť produkciu ópia, a tá sa stala zo strany vlád týchto štátov kontrolovateľnou. Produkcia ilegálneho makového ópia sa v tomto období presťahovala do juhovýchodnej Ázie (Mjanmarsko, Laos, Thajsko) a hlavne do Afganistanu. Dnes je táto krajina jednoznačne vedúcim svetovým zdrojom ópiovej hmoty. Každoročne produkuje až 90 percent z celkovej svetovej úrody maku a je hlavným dodávateľom ilegálneho ópia, ktorý sa používa pri výrobe heroínu. Je pravdou, že počas vlády Talibanu sa toto množstvo znížilo, ale aktuálne možno hovoriť o prudkom náraste. V súčasnosti sa táto vojnou zničená krajina  javí ako „narkotický štát“ doslova a do písmena. Ročná produkcia ópia v Mjanmarsku a Indii je spolu okolo 300 ton, v Afganistane až 8-tisíc ton.

Dopyt po prírodných alkaloidoch (morfium, thebaín a kodeín), ktoré sa získavajú z rastlín maku siateho, sa neustále zvyšuje. Je potrebné zdôrazniť, že 80 percent morfia a 93 percent thebaínu vyrábaného celosvetovo je extrahovaných zo suchých toboliek. Hlavnými producentmi takto technologicky získavaných alkaloidov sú Austrália, Francúzsko, Maďarsko, Španielsko a Turecko.

Na austrálskom ostrove Tasmánia začínajú kvitnúť makové rastliny na bielo a na svetlofialovo v decembri . Eukalyptové a ihličnaté lesy pokrývajú takmer polovicu ostrova. V obývanej časti máme krajinu typicky anglickú s nepretržite zelenými miernymi kopcami a s pasúcimi sa ovcami a kravami. Samozrejme, gentlemani na dobre vyrovnaných trávnikoch tu často hrajú kriket a golf. Hlavné pestovateľské oblasti maku sú sústredené v údoliach rieky Drewent v centrálnej  časti ostrova. Podnebie je tu mierne, vplyvom mora vlhké s častými zrážkami, bez mrazov. 

Základným kritériom výberu Tasmánie na pestovanie, produkciu a spracovanie makovej suroviny bola stabilita politickej situácie a spoľahlivosť pestovateľov. Vďaka značným investíciám do výskumu boli európske odrody hybridizované tak, že sa podarilo získať línie maku s vysokým obsahom ópiových alkaloidov. Výnos morfínu predstavuje až 10 kilogramov z hektára. Znamená to najvyššiu úrodu tohto alkaloidu na svete. Plochy výsevu makových polí sa pohybujú od 5 500 do 8 500 hektárov. Spolu sa do pestovateľských systémov zapája každoročne približne 600 farmárov.

Tasmánska maková surovina sa spracúva v dvoch britských firmách, ktoré pôsobia oddelene. Ich najväčším obchodným partnerom sú Spojené štáty americké. Odkupujú až 80 percent celkovej produkcie ópiových alkaloidov, pritom tasmánska ópiová produkcia predstavuje do 20 percent svetovej produkcie. Makové semeno je vyvážané tiež do USA a ďalších zámorských krajín. Odchod je dostatočne stabilizovaný z dôvodu vysokej kvality maku a vysokej organizovanosti pestovateľského postupu. Súčasné štandardy sú vo všetkých aspektoch tasmánskej makovej produkcie považované za najlepšie vo svete.

 

 

Fotogaléria


Tagy:
Ivan Šalamon mak siaty alkaloidy

14.09.2018  |  Foto: Gettyimages.com  |  Zdroj: doc. RNDr. Ivan ŠALAMON, CSc.

Ďalšie články

Feminity.sk

PlniElanu.sk

Diskusia