Viera v nejakú formu posmrtného života je stará ako ľudstvo samo. I dnes v 21. storočí je veľmi rozšírená. Existujú ale dôkazy, ktoré by ju potvrdzovali? Čo sa s nami deje po smrti? Na túto otázku hľadajú vedci neustále odpovede prostredníctvom kontroverzných experimentov.
Fenomén elektronického hlasu
Niektorí záhadológovia sú presvedčení o tom, že záhrobný svet je tomu nášmu oveľa bližšie, ako si vôbec vieme predstaviť. Tvrdia, že smrť telesnej schránky neznamená automaticky smrť duše. Údajne sa so zosnulými dá komunikovať s pomocou techniky.
Fenoménom elektronických hlasov (EVP – Electronic Voice Phenomena) sa zaoberali mnohí vedci, medzi nimi i Thomas Edison. V roku 1920 zverejnil v magazíne Scientific American zaujímavú správu. V nej písal, že keď naše „ja“ prechádza do iného sveta, dokáže si zjavne uchovať schopnosť pôsobiť na hmotu i odtiaľ. Ak je to pravda, dostatočne citlivá aparatúra môže toto pôsobenie zaznamenať. Len je potrebné ju vynájsť. A to sa podarilo niektorým vedcom. Hlasy zo záhrobia sa podarilo nahrať na magnetofón. Dnes s nami zosnulí komunikujú dokonca i prostredníctvom rozhlasovej stanice či počítača.
Najznámejším experimentátorom bol švédsky filmový dokumentarista Friedrich Jürgenson. Na magnetofón nahral vtáčí spev. Keď si záznam spustil, počul hlasy svojho zosnulého otca a manželky volajúcich jeho meno. Neskôr sa mu podarilo nahrať dokonca správu od svojej matky. Jeho magnetické záznamy boli zhotovené za prítomnosti prírodného šumu v pozadí (spev vtákov, šum vetra, a pod.).
Hlasy je počuť vtedy, keď sa prehráva páska. Väčšiny vedcov je presvedčená, že ide o ľudské hlasy, prisudzované mŕtvym. Takýmto spôsobom sa snažia o posmrtnú komunikáciu s našim svetom. Znejú ako náhodný šum. Typická je pre nich tiež monotónnosť, veľmi zriedka je možné zaznamenať nejaký „záblesk“ emócií. Doteraz sa o EVP napísalo množstvo článkov v tlači, natočili sa o tom rôzne dokumenty a filmy.
Hlasy zo záhrobia si dnes môže vypočuť každý, kto má prístup na internetu. Záznamy nájdete napríklad aj tu:
Božia prilba
Ďalším posmrtným experimentom je božia prilba od Michaela Persingera. Prilba sa umiestni na hlavu, kde magnetické pole začne stimulovať mozog.
Podľa vedca majú ľudia rôzne zážitky, keď sú v blízkosti smrti. Vidia tunel, jasné svetlá, Boha a svojich mŕtvych príbuzných. Prilbu už úspešne otestovala osoba, ktorá sa ocitla na pokraji smrti. Bohužiaľ, tieto pocity sa nepodarilo zopakovať. Podľa Persingera však najmenej 80 % účastníkov jeho pokusov cítilo prítomnosť nejakej duše vedľa nich v miestnosti.
Experiment Filip
V roku 1970 sa skupina kanadských parapsychológov chcela pokúsiť o experiment – vytvoriť ducha a tým dokázať, že ľudská myseľ dokáže vytvoriť bytosť vďaka predstavivosti, očakávania a vizualizácie. Skutočný experiment sa napokon konal v Toronte o dva roky neskôr pod vedením svetovo presláveného odborníka na poltergeista Dr. A.R.G. Owena.
Ducha nazvali Filip. Vytvorili mu osobnosť a dokonca nakreslili aj jeho portrét, aby bol čo najreálnejší. Experimentu sa zúčastnilo osem osôb, ktoré sa naučili naspamäť fiktívny životopis a preštudovali si obdobie, v ktorom mal Filip žiť.
Snažili sa s ním komunikovať niekoľko mesiacov tak, že po položení otázky jedno buchnutie znamenalo áno a dve nie. Celý experiment sa skončil tak, že jeden člen zo skupiny zrazu prestal „spolupracovať“. Navyše, odpovedal namiesto Filipa „my sme si ho vytvorili, viete“. Keď nahlas priznal, že Filip neexistuje a nie je skutočný, ten prestal existovať.
Lovci duchov
Určite mnohí z vás poznajú známy seriál Lovci duchov. Ten debutoval v roku 2004 a u nás ste ho mohli vidieť v televízii Zone Reality. Tím vyšetrovateľov sa vybral do miest ako napr. opustené domy či bývalé liečebne, kde údajne strašilo. Snažili sa tak dokázať alebo naopak vyvrátiť, či sa tam vyskytuje nejaká paranormálna aktivita.
Pri hľadaní duchov používali rôzne prístroje: elektromagnetické pole, skenery, infračervené kamery, prenosné počítače či digitálne audio rekordéry. Na tomto experimente sa podieľali aj Jason Hawes a Grant Wilson, ktorí sú zakladateľmi spoločnosti TAPS (The Atlantic Paranormal Society), skupiny obyčajných ľudí, ktorí radi skúmajú veci zatiaľ nevysvetlené.
Počas vyšetrovania sa stretli so všetkými možnými formami duchov a nadprirodzených úkazov. Podivná hmla, svetielka v tme či pohybujúce sa objekty a temné postavy. Aj to nahrali na kamery. Tento seriál si našiel množstvo fanúšikov. Otázkou ostáva, či je to naozaj skutočné. Mnohí kritici totiž spochybňujú celú výrobu programu.
