S prechladnutím, nádchou či virózou sa v zimnom období stretne takmer každý. Mnohí vidia prevenciu vo vitamínoch a siahajú buď po ovocí, alebo po voľnopredajných vitamínových prípravkoch. Koľko vitamínov tieto preparáty vlastne obsahujú? Možno sa nimi predávkovať? A skúmali ste niekedy, či obsahujú nevítané „éčka“?
Vitamíny zohrávajú zásadnú úlohu v metabolizme aj imunitnom systéme. Denne ich získavame z mnohých zdrojov, porciu vitamínov dodávajú napríklad zemiaky, orechy, rastlinné oleje, mäso a ryby.
Čítajte viac: Užívate probiotiká po antibiotickej liečbe? Možno to NIE JE najlepší nápad
Užívanie suplementov má zmysel v prípadoch, keď ľudia trpia chronickým nedostatkom určitého vitamínu alebo minerálu v dôsledku choroby. Napríklad celiakia je spojená s nedostatkom vitamínov A a D. Vitamín B12 zasa pomáha pri liečbe chudokrvnosti. Vedecké štúdie sa však zhodujú, že pre zdravého človeka, ktorý konzumuje vyváženú a pestrú stravu, je prirodzený príjem vitamínov dostatočný.
Viac, než zdravý človek potrebuje
dTest porovnal etikety 33 rôznych vitamínových prípravkov a zistil, že väčšina z nich zabezpečuje minimálne 100 percent odporúčaného denného príjmu vitamínov. Výnimku predstavujú niektoré multivitamínové zmesi. Ostatné prípravky dávajú zdravému človeku viac, než potrebuje. „Výnimkou nie sú trojnásobné dávky, v niekoľkých prípadoch išlo dokonca o viac než desaťnásobky. Napríklad Sanofi Vitamín B forte poskytuje 1 364 percent odporúčaného denného príjmu vitamínu B1,“ uvádza Hana Hoffmannová, šéfredaktorka časopisu dTest a dodáva: „Nemožno všeobecne povedať, že čím viac vitamínov, tým lepšie. Už vôbec to neplatí pri každodennom užívaní doplnkov. Ak sa na ne spoliehate, pokúste sa ustrážiť, koľko vitamínov denne prijmete. Percentuálne pokrytie denného príjmu nájdete v tabuľke výživových hodnôt daného produktu.“
Kedy hrozí hypervitaminóza?
Prehnane vysoké denné dávky vitamínov - troch, štyroch a viacnásobné - nemajú príliš veľký zmysel. Telo dokáže využiť len obmedzené množstvo, u niektorých vitamínov navyše pri dlhodobo vysokom prijme hrozí riziko hypervitaminózy, teda predávkovanie. Najzávažnejší dopad je v prípade látok rozpustných v tukoch, najmä vitamínov A a D. Telo totiž tieto zlúčeniny nedokáže jednoducho vylúčiť, a preto sa v ňom hromadia. Nadmerné množstvo vitamínu D sa prejavuje tráviacimi ťažkosťami, bolesťami hlavy, zmätenosťou, kŕčmi, či srdcovou arytmiou. V prípade retinolu (vitamín A) môžu byť nežiaduce účinky mierne - únava, apatia, bolesti hlavy či zvracanie, ale i závažnejšie - zväčšenie pečene, prípadne zástava telesného rastu. Obzvlášť nebezpečné je predávkovanie retinolom u tehotných žien, môže totiž poškodiť vývoj plodu.
U vitamínov rozpustných vo vode nie sú následky nadmerného príjmu také závažné, pretože ich telo dokáže vylúčiť. Znamená to však zvýšenú záťaž pre obličky. Problémy spôsobuje nadmiera niektorých vitamínov skupiny B. Nadbytok niacínu vedie k poruchám pečene, nadmiera pyridoxínu (B6) sa zase prejavuje neurologickými ťažkosťami.
Koktail prídavných látok
Vlastné účinné látky tvoria iba menšiu časť tabletky vitamínových prípravkov. Zvyšok reprezentujú plnidlá, regulátory kyslosti a ďalšie prídavné látky. Množstvo výrobkov obsahuje sladidlá, napríklad aspartam, cyklamát, sacharín alebo sukralózu. „Narazili sme aj na azofarbivá. Tie sa používajú na vytvorenie výrazne sýtych odtieňov a bývajú dávané do súvislosti s hyperaktivitou u detí. Obsahuje ich liečivý prípravok Celaskon Červený pomaranč. Bohužiaľ, liečivo nemusí na rozdiel od potravín deklarovať zloženie na obale a zákazník sa o prítomnosti azofarbív dozvie až v príbalovom letáku,“ konštatuje Hana Hoffmannová.
Väčšina voľnopredajných vitamínových prípravkov však patrí medzi doplnky stravy. „To znamená, že podliehajú bežným potravinárskym predpisom a nemusia prechádzať klinickými štúdiami ako lieky. Stačí, keď obsahujú všetko, čo deklarujú na obaloch,“ dodáva Hoffmannová.
