Náhla cievna mozgová príhoda postihuje čoraz mladších ľudí a nikdy nezostáva bez následkov. Hoci sa počet preživších pacientov zvyšuje, kvalita ich ďalšieho života ostáva veľmi nízka bez včasnej a intenzívnej rehabilitácie, ale aj bez pomoci psychológa a logopéda.
Pomoc a spolupráca špecialistov je kľúčová
V závislosti od miesta a miery postihnutia mozgu v dôsledku náhlej cievnej mozgovej príhody príde človek v priebehu niekoľkých minút o množstvo schopností, ktoré predtým považoval za samozrejmosť. Postihnutá nie je len hybnosť jednej polovice tela, čo má vplyv na schopnosť sedieť, chodiť, zvládnuť potrebu na toalete, hygienu či jedenie. Pacient má veľmi často problémy s komunikáciou a bežnou súčasťou stavu pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode je aj mrzutosť, nevrlosť, zlá nálada a často až depresia.
Jeho blízki by mali vedieť, že na zlepšenie jeho stavu bude potrebná spolupráca viacerých odborníkov: neurológa, rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta, logopéda aj psychológa. A to buď v domácom prostredí, alebo v špecializovanom zariadení. Potom je vysoká šanca, že sa bude stav pacienta krok za krokom zlepšovať.
Kým obmedzenia v pohybe sú na prvý pohľad zrejmé a viditeľné, problémy s rečou a psychikou môžu byť skryté. S najväčšou pravdepodobnosťou ich pacient po náhlej cievnej mozgovej príhode má.
Psychické dopady pre pacientov po porážke
Náhla cievna mozgová príhoda je obrovský zásah do života jednotlivca aj jeho komunity. Prichádza nepredvídateľne a dôsledky sú obrovské. Práve rýchly a nečakaný zlom, ktorý z plnohodnotného života uvrhne človeka do stavu odkázanosti, spôsobuje, že sa človek cíti ako príťaž a uvažuje, či vôbec bolo dobré, že cievnu mozgovú príhodu prežil.
Spočiatku nie je veľmi ochotný dovoliť iným, aby mu pomáhali zlepšiť jeho stav, a je jedno, či ide o rodinných príslušníkov alebo o odborníkov. Práve preto je veľmi dôležitá pomoc psychológa.
Ďalším problémom, ktorým trpia pacienti, ale aj ich blízki, je pamäť. Pacient si často nevie spomenúť, čo sa povedalo alebo dialo pred chvíľou, prípadne v predchádzajúci deň.
„Preto je dôležité, aby rehabilitačný proces zahŕňal aj kognitívny tréning, ktorý pomôže obnoviť a posilniť krátkodobú a dlhodobú pamäť, zlepšiť koncentráciu a pozornosť,“ upozornila Mgr. Annamária Szevecsek, psychologička špecializovanej FBLR nemocnice VITALITA n.o. Lehnice.
Rehabilitácia a cvičenia by mali byť prispôsobené individuálnym schopnostiam a potrebám pacienta s cieľom podporiť aj jeho sebavedomie a motiváciu.
„Často sa pri svojej práci stretávam s tým, že pacienti zažívajú depresiu, úzkosť, strach a chýba im motivácia,“ dodala psychologička špecializovanej nemocnice v Lehniciach. „Je dôležité identifikovať a spracovať tieto emócie a ponúknuť im nástroje na zvládanie stresu.“
Problém dorozumieť sa
Podpora motivácie je mimoriadne ťažká v situácii, keď v dôsledku cievnej mozgovej príhody je pacient postihnutý aj poruchou reči.
„V úvode ochorenia trpí takmer každý pacient nejakou formou narušenia komunikačných schopností, od ľahkej artikulačnej neobratnosti až po úplnú stratu schopnosti hovoriť a rozumieť hovorenému a písanému slovu. Po pár dňoch až týždňoch sa u niektorých pacientov reč spontánne upraví, u mnohých však zostáva narušená v závislosti od rozsahu a lokalizácie poškodenia mozgu cievnou príhodou,“ približuje logopedička Mgr. Valéria Červenková.
Z psychologického hľadiska, ale aj z hľadiska fungovania ako takého, najvýraznejšie ovplyvňuje kvalitu života pacienta afázia – strata reči.
Postihnutý môže mať narušené porozumenie reči aj hovorenie, pričom miera narušenia býva rôzna, od ľahkých porúch, zistených len cieleným vyšetrením, po ťažký stupeň, úplnú stratu funkcie.
„Afázia nezasahuje len postihnutého človeka, ale aj jeho rodinu a komunitu, v ktorej žije, pre neschopnosť vstupovať s ním do plnohodnotnej verbálnej interakcie, o opätovnom zaradení do pracovného procesu ani nehovoriac. Neúspešná komunikácia vyvoláva v človeku frustráciu, nevie vyjadriť svoje pocity, potreby, túžby, želania a zároveň nerozumie, čo mu hovoria jeho blízki. To v ňom vyvoláva hnev, depresiu alebo pasivitu. Z tohto dôvodu logopéd úzko spolupracuje so psychológom, ktorý pacientovi pomáha vyrovnať sa s následkami cievnej príhody po stránke emocionálnej a kognitívnej,“ dodáva logopedička.
Všetci za jedného, jeden za všetkých
Žiaľ, každodenná podpora pacientov po mozgovej príhode zo strany všetkých potrebných špecialistov pod jednou strechou nie je v zdravotníckych zariadeniach samozrejmosťou. Na Slovensku máme zatiaľ jedinú špecializovanú nemocnicu pre pacientov po náhlej cievnej príhode, kde na jednom mieste dostávajú pomoc všetkých odborníkov, ktorí môžu prispieť k zlepšeniu stavu, k lepšej kvalite života a k čo najväčšiemu možnému návratu do samostatného života, logopéda a psychológa nevynímajúc.
„Vo svojej praxi sa všetci snažíme poskytnúť podporu pri spracovaní traumatických udalostí, pomôcť nájsť motiváciu na pokračovanie v rehabilitácii a dodržiavanie odporúčaní týkajúcich sa liečby a cvičení. Motivačná podpora je podľa mňa kľúčovým faktorom pri dosahovaní úspechu v neurorehabilitácii,“ povedala o práci s pacientami po porážke psychologička A. Szevecsek.
Neurorehabilitácia pomáha obnovovať alebo vytvárať nové spojenia v mozgu, aby telo mohlo opäť fungovať ako predtým. V situácii, keď je pacient odkázaný na pomoc druhých a krôčiky k stavu, ktorý by aspoň pripomínal stav pred chorobou, sú zdanlivo minimálne, je dominantným pocitom smútok a pocit márnosti. Je ťažké uveriť v zlepšenie či dokonca v zázrak. Ale aj tie sa dejú a ľudia pracujúci s pacientmi po cievnych mozgových príhodách sú ich svedkami.
„Ochorenia znižujúce sebestačnosť sú obrovským zásahom do života každého pacienta a jeho rodiny. Náhla zmena zdravotného stavu a sociálneho statusu je úder, ktorý si my zdraví len ťažko dokážeme predstaviť. Rodinám a pacientom by som chcel odkázať, že len čo sa podarí prekonať prvotnú frustráciu a beznádej, začne sa nová životná etapa, ktorá bude plná nových životných situácií a výziev. Neváhajte sa obrátiť so žiadosťou o pomoc na odborníkov, ktorí vás dokážu správne usmerniť a poskytnúť nielen profesionálnu, ale aj emocionálnu podporu,“ povzbudzuje pacientov a ich rodiny Bc. Zoltán Kurucz, hlavný fyzioterapeut z nemocnice Levita so špeciálnou robotickou rehabilitáciou, ktorú podstupujú pacienti po porážke.
Spolupráca odborníkov a pomoc najnovších výdobytkov robotickej rehabilitácie tak predstavuje najvyšší stupeň liečby pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode na Slovensku.
S akými najčastejšími pocitmi zápasí človek po NCPM?
- beznádej
- pocit zbytočnosti
- hnev
- frustrácia
- pocit, že je záťažou pre okolie
Problémy s komunikáciou
Okrem hybnosti a samoobslužných činností majú pacienti po NCPM vždy do nejakej miery postihnutú aj schopnosť hovoriť a komunikovať. Nevyhnutná je preto pomoc logopéda, ktorý vie, ako zmierňovať nasledujúce ťažkosti:
- dysartria: ťažkosti s artikuláciou pre poruchu motoriky
- afázia: strata schopnosti tvoriť a/alebo porozumieť slovám
- kognitívno-komunikačné deficity
- dyspraxia: neschopnosť vykonávať vôľové pohyby
- dysfágia: porucha prehĺtania
- porucha hlasu
