Intenzívna bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, potenie či únava môžu byť príznakmi infarktu myokardu. Objaviť sa môžu náhle, alebo pretrvávať niekoľko dní.
Takmer v polovici prípadov však infarkt nesprevádzajú žiadne symptómy. Poukázala na to Slovenská kardiologická spoločnosť, Slovenská nadácia srdca a Únia pre zdravšie srdce.
Prečítajte si tiež
Tichý NEPRIATEĽ, ktorý vás postupne ZABIJE zvnútra: Cesta k PARKINSONOVEJ chorobe
Niekoľkodňové príznaky
Medzi hlavné príznaky infarktu patrí intenzívna, pálivá bolesť na hrudníku, ktorá pretrváva dlhšie ako desať minút.
"Pre niektorých ľudí je bolesť alebo tlak na hrudníku závažná, zatiaľ čo iní sa cítia nepríjemne, alebo cítia bolesť podobnú poruche trávenia," ozrejmili odborníci.
Ďalšími príznakmi sú dýchavičnosť, potenie, závraty, svalová slabosť či zvracanie. Tiež búšenie srdca, pocity úzkosti a únava.
Symptómy môžu pretrvávať niekoľko dní, alebo sa môžu objaviť náhle a neočakávane. Líšiť sa môžu od človeka k človeku.
"Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky a ak zistia, že práve prekonali infarkt, bývajú prekvapení. Príznaky sa mierne líšia aj medzi mužmi a ženami," priblížili organizácie.
Infarkt, o ktorom neviete
Upozornili, že môže dôjsť aj k tzv. tichému infarktu, ktorý prebieha bez typických príznakov. Prejavuje sa napríklad nevysvetliteľnou únavou či nepohodlným tlakom v čeľusti, hornej časti chrbta alebo ramien.
"Tieto príznaky si ľudia môžu vysvetliť ako následok prepracovanosti, zlého spánku alebo bolesťami spojenými s vekom. Miernu bolesť v krku alebo hrudníku si zase môžu zamieňať so žalúdočným refluxom a pálením záhy," vysvetlili odborníci.
Tichý infarkt je podľa nich rovnako zlý ako bežný, pričom zákerný je v tom, že pacient nevie, že ho prekonal a nedostáva tak potrebnú liečbu.
"Tichý infarkt zanecháva jazvy a poškodenie srdca, čo môže viesť k potenciálne nebezpečnejšiemu ostrému infarktu. Zároveň pacienti, ktorí prekonali tichý infarkt a nedostanú liečbu, majú trikrát väčšie riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca," dodali organizácie.
Vyskytuje sa najmä u starších ľudí a pacientov s cukrovkou. Častejší je u mužov, no väčšie množstvo žien má predpoklady naň zomrieť.
