Vedcom zo Slovenskej akadémie vied sa podarilo spolu s kolegami z Ústavu hygieny a aplikovanej imunológie Centra pre patofyziológiu, infekciu a imunológiu Viedenskej medicínskej univerzity objaviť mechanizmus, pomocou ktorého sú mŕtve bunky v tkanivách odstraňované, čo je kľúčové pri vývine tkanív alebo pri krvotvorbe.
Bunky, ako základné stavebné jednotky všetkých organizmov, počas svojho života dozrievajú a zomierajú. Ich smrť nastáva nekrózou, keď hynú v dôsledku choroby či zranenia, alebo apoptózou, teda geneticky naprogramovanou smrťou.
Čítajte viac: Pripomína reumu, no je oveľa vážnejšia: Najviac chorých žije na severe Slovenska
„Mŕtve, konkrétne apoptopické bunky v našom tele odstraňujú makrofágy, čo sú špecializované bunky imunitného systému. Podľa nášho nového článku, ktorý sme publikovali v časopise Journal of Leukocyte Biology, produkujú makrofágy po svojom dozretí vyššie množstvo receptora CD222, ktorý potom rozpozná mŕtve bunky špecificky označené plazminogénom – ligandom pre CD222,“ hovorí vedúci výskumu doktor Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
„Hlavnú úlohu v nami objavenom mechanizme zohráva plazminogén, ktorý sa podieľa na rozpúšťaní krvných zrazenín. Okrem toho je však plazminogén dôležitý aj v mnohých iných fyziologických procesoch. Špecificky označuje apoptotické bunky, čo slúži ako signál ,zjedz-maʻ pre makrofágy v tkanivách,“ hovorí prvá autorka štúdia doktorka Anna Ohraďanová-Repič z viedenského Ústavu hygieny a aplikovanej imunológie.
Doktor Vladimír Leksa dodáva, že znalosť tejto molekulárnej interakcie bude veľmi užitočná. „A to najmä na hlbšie pochopenie patologických stavov spojených s neúčinným odstraňovaním mŕtvych buniek a na vývin liečiv, napríklad pri závažných zápalových ochoreniach,“ povedal Vladimír Leksa.
