Snáď každý si pamätá na neustále upozorňovanie svojich rodičov a učiteľov, aby sme sedeli vzpriamene. Vedeli, čo robia. Vedci totiž preukázali, že správne držanie tela zlepšuje náladu, zvyšuje koncentráciu a môže znižovať krvný tlak.
Zistenia pochádzajú zo štúdie 82 študentov vo veku 20 rokov, ktorí boli požiadaní, aby vykonali sériu testov v sede v rôznych pozíciách, ako sa píše na dailymail.co.uk. Vedci im však nepovedali, že štúdia sleduje ich držanie tela. Účastníci tak vykonávali test v domnienke, že sa hodnotí ich koncentrácia.
Čítajte tiež: Tieto POTRAVINY majú v horúčavách STOPKU: Budete sa po nich cítiť ešte HORŠIE
Čo signalizuje sedenie v určitej polohe?
Odborníkom sa podarilo zmanipulovať výšku ich stola a stoličky, čím si tak študenti automaticky sadli buď vzpriamene alebo boli zhrbení a mali natiahnuté nohy. Tí, ktorí sedeli priamo, hodnotili svoju celkovú náladu v priemere 3,77 z piatich, v porovnaní s 3,43 u tých, ktorí sa hrbili. Navyše, účastníci s dobrým držaním tela zvládli vykonať viac testu ako tí, ktorí sa hrbili.
Táto štúdia nadväzuje na predchádzajúci výskum, ktorý prišiel na to, že ľudia, ktorí sedia v vzpriamenej polohe a dostanú pozitívnu spätnú väzbu, pociťujú väčšiu hrdosť ako tí, ktorí dostanú rovnakú pozitívnu odozvu, no hrbia sa pri tom. Aj iné štúdie spájajú vysokú sebadôveru s dobrým držaním tela.
Nový výskum sa uskutočnil na univerzite Friedrich-Alexander v Nemecku a bol publikovaný v časopise Acta Psychologica.
Jedna z jeho autoriek Sarah Awadová dodala: „Vzpriamené sedenie súvisí s nižším krvným tlakom, pomalším srdcovým rytmom a nižšou teplotou. Poklesnuté polohy môžu u niekoho signalizovať, že sa nachádzajú v potenciálne nebezpečnej situácii, a že je potrebné zaujať ochranný postoj, a preto pociťujú negatívnu náladu. Na druhej strane, sedenie v vzpriamenej polohe naznačuje osobe, že sa nachádza v neohrozujúcej situácii. “
Postoj tela a nálada
Dodala, že myšlienka „spätnej väzby tela“ pochádza z 19. storočia, „keď sa tvrdilo, že naše pocity majú korene v našich fyzických činoch - neusmievame sa preto, lebo sme šťastní, ale sme šťastní, pretože sa usmievame“.
Minulý rok k podobným záverom dospela Elizabeth Broadbentová z University of Auckland na Novom Zélande: „Keď ľudia chodia so sklonenou hlavou, pozerajú sa dole a držia paže statické, môže to negatívne ovplyvniť to, ako sa cítia. Naopak, chôdza s vyššou úrovňou hlavy, pozeranie sa priamo vpred a ruky v pohybe má pozitívnejší výsledok pre náladu.“
