Astma je najrozšírenejšie chronické ochorenie na svete. Len na Slovensku ju má viac ako 320-tisíc osôb a celosvetovo sa na ňu lieči vyše 300 miliónov ľudí. Úzko súvisí s alergiou, no na rozdiel od nej je oveľa nebezpečnejšia.
„Astma je chronické zápalové ochorenie s hyperaktivitou dýchacích ciest,“ vysvetľuje profesor Peter Pružinec, primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie z Univerzitnej nemocnice Bratislava. U pacientov s týmto ochorením dochádza k ich upchávaniu. „Ak sa astma nelieči a pacient sa nedostane k odborníkovi včas, postupne uňho dochádza k prestavbe dýchacích ciest. Po dvoch-troch rokoch už zmeny môžu byť nenávratné,“ upozorňuje.
Čítajte viac: CHYBA, po ktorej budete ako zbitý pes: Toto sú najčastejšie choroby z klimatizácie
Medzi základné príznaky astmy patrí dráždivý kašeľ, dýchavica (prehĺbené sípavé dýchanie), pocit sťaženého dýchania, pískavý zvuk, lapanie po dychu či dlhotrvajúca nádcha, pretože astma býva často sprevádzaná aj alergiou. Ako spresňuje profesor Pružinec, „pre astmu dnes neplatia žiadne pravidlá“. Môže sa vyvinúť náhle a v akomkoľvek veku aj bez predchádzajúcich príznakov. Navyše, jej progresia môže byť veľmi rýchla.
Ako súvisí s alergiou?
Podľa doktorky Heleny Leščišinovej, primárky oddelenia tuberkulózy a pľúcnych chorôb Nemocnice s poliklinikou sv. Jakuba v Bardejove sú astma a alergia dve samostatné ochorenia, ktoré však spolu často súvisia. U mnohých pacientov s alergickou nádchou sa totiž astma po určitom období vyvinie.
Astma je nebezpečná najmä v tom, že ide o zápalové ochorenie, ktoré síce najskôr napáda priedušky, no bez liečby môže zápal v tele postupovať ďalej a postihovať aj iné orgány. Najväčšou komplikáciou ochorenia je tzv. astmatický záchvat, počas ktorého sa trubica priedušiek môže zúžiť z pôvodných troch centimetrov len na pol centimetra, čo v kombinácii so zvýšenou tvorbou hlienu vyvoláva dusenie. Nielen preto však pri astmatickom záchvate hrozí smrť. „Pri nedostatku vzduchu trpia nielen samotné priedušky, ale človek môže umrieť aj na náhlu cievnu mozgovú príhodu, pretože dochádza k nedokrveniu mozgu, môže tiež umrieť na infarkt, pretože nedostatkom kyslíka trpí aj srdce,“ dopĺňa odborníčka.
Prvá pomoc pri astmatickom záchvate by mala smerovať k upokojeniu pacienta a privolaniu rýchlej zdravotnej služby alebo okamžitému dopraveniu dusiaceho sa do nemocnice. Pacienti s astmou by však pri sebe mali nosiť aj tzv. úľavový liek, ktorý im pomáha dýchať, a súčasne liek na astmu, ktorý im predpísal ich lekár, pripomína primárka Leščišinová.
Najrozšírenejšie mýty o astme
Ako dopĺňa docentka Marta Hájková, hlavá odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre pneumológiu a prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave, podľa odhadov bude mať do roku 2025 astmu až 400 miliónov ľudí na celom svete. Každoročne u nás pribudne okolo 11-tisíc novo-diagnostikovaných astmatikov, informujú štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Jedinou výhodou ľudí s týmto ochorením je prístup k moderným a inovatívnym liekom. V prípade, že sa astmatici riadia pokynmi lekára a užívajú liečbu, môžu žiť plnohodnotný život bez komplikácií.
Podľa docentky Hájkovej sa s astmou viažu rôzne mýty, ktoré mätú aj samotných pacientov. Ľudia si niekedy myslia, že je astma psychického pôvodu, že na ňu zaberajú výživové doplnky, alebo že je liečiteľná. „Astma je celoživotné ochorenie,“ upozorňuje hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu. Z astmy sa nedá „vyrásť“, no pomocou zdravého životného štýlu a moderným liekom pacientom nemusí strpčovať život.
Inhalačná alebo biologická liečba
Liečba spočívajú najmä v podávaní protizápalových liekov (tzv. kontrolórov) a záchranných liekov (tzv. uvoľňovačov). Súčasná medicína preferuje inhalačné podávanie liečiv pre astmatikov. „U pacientov, u ktorých napriek vysokým dávkam inhalačnej liečby nie sme schopní dosiahnuť kontrolu nad ich ochorením, odporúčame inovatívnu biologickú liečbu. Práve táto umožňuje mať astmu pod kontrolou, čím prispieva k vyššej kvalite života pacientov,“ ozrejmila primárka Leščišinová.
Okrem liečby by sa pacienti s astmou mali vyhýbať dráždivým látkam v ovzduší, ktoré im spôsobujú ťažkosti (pele, prach, plesne...). V rámci preventívnych opatrení by tiež mali často vetrať, používať len vysávače s účinným filtrom, spať na perinách z dutého vlákna, prať pri teplote minimálne 60 stupňov Celzia a z bytu odstrániť všetky koberce, závesy či iné lapače prachu.
