Už v nedeľu 31. marca sa zmení zimný čas na letný, o 2:00 stredoeurópskeho času si teda posunieme hodinky na 3:00 letného času. Tým získame večer o hodinu viac svetla, ale ráno bude zase o hodinu dlhšie tma.
Aj keď cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energiou a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla, kritici však tvrdia, že nejde o tak výraznú úsporu, naopak, niektorým ľuďom narúša biorytmus a spôsobuje zdravotné problémy.
Časové zmeny pôsobia na ľudí rôzne. Citlivejších ľudí ovplyvňuje zmena času aj v závislosti od toho, či sú večerné typy, ktoré radi pracujú a dlho vydržia bdelí alebo či sú ranostaji. Tí citlivejší môžu na to reagovať negatívne. Je možné, že sa u nich prejavia migrény, nervozita, bolesti žalúdka, poruchy spánku či depresívne nálady.
Aj keď nie u každého je časový posun stresujúci, psychológovia upozorňujú, že to netreba podceniť.
"Čas nevlastní nikto a režim, ktorý máme, si tvoríme sami. Každý si môže vytvoriť svoje vlastné denné fungovanie, v ktorom má miesto i relax, spánok a okrem práce aj zábava. Kto nevie efektívne oddychovať, často nevie ani efektívne pracovať," uviedla psychologička Miroslava Muráriková.
Toto môže spôsobiť časový posun
Zmena času môže spôsobiť aj závažnejšie zdravotné problémy.
- Dopravné nehody - Zdravotným dôsledkom časového posunu môže byť zvýšenie dopravných nehôd. Štúdia uverejnená v roku 1996 v časopise New England Journal of Medicine ukázala až 8-percentný nárast dopravných nehôd, hneď v pondelok po zmene času. Potvrdila to i ďalšia štúdia z roku 2001 z Johns Hopkins and Stanford University. Na druhej strane časový posun môže spôsobiť i niečo pozitívne. Tým, že večer bude o hodinu dlhšie svetlo, môže pomôcť zabrániť úmrtiam chodcov, keďže viditeľnosť bude väčšia.
- Úrazy na pracovisku - Aj pracovné úrazy môžu byť vedľajším efektom zmeny času. Štúdia Barnes v roku 2009 skúmala pracovné úrazy baníkov hneď po zmene času. Zistila až 5,7-percentný nárast úrazov, pričom výsledky boli podobné aj na iných pracoviskách.
- Infarkty - Zmena času môže aj za zvýšenie rizika vzniku infarktov, čo potvrdila švédska štúdia z roku 2008. Infarkt sa pritom môže objaviť u ľudí hlavne v prvých troch dňoch, ako nastane zmena času.
- Samovraždy - Prechod na letný čas je sprevádzaný aj zvýšeným počtom samovrážd, pričom podľa nedávnej štúdie, sa to týka hlavne mužov. Vedci to tak odôvodňujú, že za to môžu rána bez slnka, kedy po zmene času bude väčšia tma ako to bolo doteraz. To podporuje vznik depresií, ktoré môžu ľahko vyústiť až do samovraždy.
Ako je to u starších a chorých ľudí?
Problémy s posunom starší ľudia nemajú. Vedia si upraviť rytmus hladšie, na čo si však naopak, musia dávať pozor diabetici a srdciari. Môžu sa tým ťažko vyrovnať, zmena času im môže spôsobiť rozkolísaný tlak či bolesť hlavy. Taktiež si musia dávať pozor na dávkovanie liekov.
Lepšia je zmena času z letného na zimný
Podľa psychológa Martina Milera je pre ľudí prirodzenejšie, ak sa mení čas z letného na zimný a nie naopak. Každý si predsa rád pospí o hodinu dlhšie.
"Zrejme je to jednoduchšie, keď sa čas mení späť na zimný, teda na ten, ktorý je vlastne pôvodný a je nám prirodzenejší. Človek vtedy akoby získal späť tú hodinu, ktorá mu chýbala z jari," povedal Miler.
Ako eliminovať stres z časového posunu?
- Na zmenu času sa možno pripraviť dopredu postupným posunom spánku.
- Vezmite si v tom čase dovolenku, aby ste mali dostatok času na adaptáciu. Tento rok nám v tom trochu pomôžu sviatky.
- Ak beriete pravidelne lieky, pri zmene času si ich dávkujte postupne, nie naraz o hodinu.
Prednejšie sú ekonomické argumenty
Bohužiaľ, ekonomické argumenty sú silnejšie ako psychologické. Podľa mnohých psychológov, by totiž citlivejším osobám pomohlo, ak by žiadna zmena času neexistovala. Neostáva nám teda nič iné, len sa s tým zmieriť, prvoradé je predovšetkým šetrenie energiou.
