Duševné poruchy nemusia vyvolávať len konkrétne gény alebo nepríjemné situácie. Vedci zistili, že ich dokážu spúšťať aj mikroskopické čiastočky známeho kovu, ktoré sa môžu nachádzať v životnom prostredí.
Deti, ktoré boli v ranom období života vystavené expozícii olova, môžu v dospelosti trpieť duševnými chorobami častejšie než ostatní. Vedci, ktoré svoje zistenia podrobne opísali v magazíne JAMA Psychiatry, hovoria v tejto súvislosti o novom rizikom faktore, ktorý bol doteraz prehliadaný.
Čítajte viac: Poznáme liek na skutočný spúšťač Alzheimerovej choroby? Príčina môže byť ukrytá v ústach!
Olovo je celosvetovo používaný kov, je však toxický pre ľudské zdravie. V minulosti bol napríklad súčasťou rozvodov vodovodných potrubí, môže sa tiež nachádzať v náterových farbách (zabraňuje korózii), ale využitie nachádza najmä v elektrotechnickom a zbrojárskom priemysle. Kedysi bol súčasťou benzínovej zmesi.
Hromadí sa v tele
Tento ťažký kov je nebezpečný najmä preto, že sa jeho častice môžu hromadiť v kostiach, mozgu či iných orgánoch. Výsledkom je riziko zvýšeného krvného tlaku alebo narušenie centrálnej nervovej sústavy s negatívnym dopadom na správanie či inteligenciu, píše Medicalnewstoday.com.
Z nového výskumu anglických vedcov z Dukeovej univerzity v Durhame vyplýva, že olovo dokáže ovplyvniť duševné zdravie. Odborníci zistili, že ľudia, ktorým v čase dospievania namerali vyššiu hladinu olova v krvi, mali v dospelosti častejšie duševné problémy a ich osobnosť zahŕňala nezdravé osobnostné rysy, napríklad neuroticizmus.
Kým dnes je ochrane zdravia v súvislosti s olovom venovaná väčšia pozornosť, pred niekoľkými desaťročiami mohla byť prítomnosť olova v životnom prostredí vyššia. Smolu majú tí, ktorí žili v ére nedostatočnej osvety. Práve oni dnes môžu doplácať na pôsobenie toxického kovu zhoršeným duševným zdravím.
