Vedci objavili doposiaľ neznámy vzťah medzi schizofréniou a vírusom, ktorý v tele nosí veľká časť ľudskej populácie. Ukazuje sa, že známy herpetický vírus by sa mohol podieľať aj na vzniku jednej z najtajuplnejších duševných chorôb.
Schizofrénia je duševná choroba charakteristická najmä výskytom bludov a halucinácií. Postihuje približne jedno percento populácie. Odborníci predpokladajú, že by jej príčinou mohli byť genetické predispozície, stresujúce a traumatizujúce životné okolnosti, užívanie drog a podobné vplyvy.
Čítajte viac: Vedľajší účinok chrípky, z ktorého vás strasie od hrôzy: Dôkaz, že môže meniť mozog!
Najnovšie sa k súboru faktorov, ktoré by mohli vyvolať toto duševné ochorenie, pripája aj vírus Epsteina-Barrovej (EBV), ktorý je napríklad známym pôvodcom infekčnej mononukleózy. Patrí medzi herpetické vírusy.
Hrozba pre imunitný systém
Výskumníci z centra Johns Hopkins Medicine v Baltimore zverejnili v magazíne Schizophrenia Bulletin štúdiu poukazujúcu na zaujímavú, doposiaľ nepovšimnutú súvislosť. Ľudia so schizofréniu majú v krvi oproti duševne zdravým častejšie zvýšenú hladinu protilátok proti vírusu Epsteina-Barrovej, čo znamená, že sa ich organizmus s vírusom niekedy stretol.
Výskumníci však netušia, či vírus dokáže urobiť organizmus náchylnejším na rozvoj schizofrénie, alebo či samotná schizofrénia dokáže zmeniť imunitný systém natoľko, že ľahšie podlieha vírusovej infekcii.
Štúdia amerických vedcov zahŕňala 743 dobrovoľníkov, z ktorých 432 malo diagnostikovanú schizofréniu, zvyšok tvorili duševne zdraví ľudia. Výskumníci merali hladiny ich protilátok v krvi voči herpetickému vírusu Epsteina-Barrovej. U schizofrenikov sa tieto protilátky vyskytovali 1,7 až 2,3-krát častejšie.
Pozoruhodné bolo, že voči iným vírusom, napríklad ovčím kiahňam alebo vírusu herpex simplex 1, dobrovoľníci zvýšené hladiny protilátok v krvi nemali. Najvyššia pravdepodobnosť výskytu schizofrénie bola pozorovaná u ľudí s vysokou hladinou protilátok proti EPV a súčasne genetickou predispozíciou na schizofréniu (približne desať percent účastníkov s duševnou chorobou oproti jednému percentu účastníkov bez duševnej choroby).
Výskumníci na základe svojich výsledkov predpokladajú, že zacielenie na výskum prevencie a liečby vírusu Epsteina-Barrovej by mohlo pomôcť ľuďom so zvýšeným genetickým rizikom na výskyt schizofrénie.
