Psychiater Michal Patarák o schizofrénii: Žiadne agresívne šialenstvo z hororových filmov
Zdroj: archív MP
Diagnostikovať pacientovi schizofréniu môže byť niekedy ťažké aj pre odborníka s dlhoročnou praxou. Prečo? Pretože sa jej príznaky veľmi často nepodobajú predstavám, aké má o tejto chorobe značná časť verejnosti. Na podrobnosti sme sa spýtali známeho psychiatra Michala Pataráka z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.
Keď sa povie schizofrénia, väčšina ľudí si predstaví pacientov s halucináciami či bludmi. Naozaj je definícia tejto poruchy až taká jednoduchá? Ako sa prejavuje? Môžu sa objaviť aj skryté, mätúce diagnostické symptómy?
Pod schizofréniou si ľudia predstavujú všeličo, od rozdvojenej osobnosti, po agresívne šialenstvo z hororových filmov, ale v drvivej väčšine prípadov ide o veľmi skreslené pohľady. Schizofrénia je duševná porucha, ktorá má v psychiatrickej klasifikácii presne vymedzené miesto a jasne stanovené diagnostické kritériá. Je pravda, že sa pri nej často vyskytujú bludy alebo halucinácie, najmä sluchové, ale postihnuté môžu byť aj iné psychické funkcie okrem myslenia a vnímania. Človeka, ktorý trpí schizofréniou, môžu od druhých ľudí a od plnohodnotného života vzďaľovať najmä symptómy, ako sociálne stiahnutie sa, uzavretosť, zníženie záujmov alebo potešenia (takzvaná anhedónia), nedostatok vôle, ale napríklad aj depresívne príznaky. Existujú tiež formy schizofrénie, pri ktorých sa halucinácie a bludy nemusia vôbec objaviť, alebo sú len vyslovene podružným a prchavým symptómom. To je napríklad jednoduchá schizofrénia (schizophrenia simplex), ktorej diagnostika môže byť niekedy naozaj náročná. Rozvíja sa pomaly a postupne v mladom veku jedinca, pričom je charakteristická najmä zmenou osobnosti a kvality života, bezcieľnosťou, nečinnosťou, apatiou, chudobnosťou v reči, oploštenosťou v emocionálnej oblasti a ochudobnením vzťahov.
Aké percento Slovákov žije s touto diagnózou? Je to viac alebo menej než hovoria celosvetové štatistiky?
Schizofrénia má pomerne stabilný výskyt. Trpí ňou približne jedno percento populácie, i keď to neznamená, že v jej výskyte nemôžu byť isté regionálne rozdiely. Napríklad, so zvýšenou pravdepodobnosťou sa môže objaviť u človeka žijúceho v meste alebo u človeka užívajúceho psychoaktívne látky.
Môže byť schizofrénia podmienená genetickými faktormi? Aké udalosti spúšťajú patologické prejavy?
Existuje viacero identifikovaných génov, ktorých varianty môžu podmieňovať vznik schizofrénie. Ide však o nesmierne komplexnú problematiku, kde nemožno jednoducho a priamo povedať, že tieto gény schizofréniu spôsobujú. Povedzme, že len uľahčujú jej prepuknutie. Rizikových faktorov je však mnoho. Okrem užívania marihuany a drog v adolescencii to môžu byť nepriaznivé životné okolnosti a stresory. Mám na mysli napríklad komplikácie pred pôrodom alebo počas pôrodu jedinca, zanedbávanie a zneužívanie v detstve, nevyhovujúce psychosociálne podmienky, v ktorých jedinec vyrastá, úrazy hlavy a rôzne psychotraumatické udalosti.
Ako vyzerá reálny život s touto diagnózou?
Veľa závisí od toho, či po prvé – človek vyhľadá odbornú pomoc, po druhé – spolupracuje so svojím lekárom a má náhľad na zmeny vo svojom psychickom svete a prežívaní, po tretie – či mu je adekvátna odborná pomoc skutočne poskytnutá a napokon po štvrté, či má okolo seba ľudí, ktorí mu pomáhajú a prijímajú ho takého, aký je. Podľa mojich skúseností je možné s touto diagnózou plnohodnotne žiť, milovať, vychovávať deti a pracovať. Niektoré priebehy sú však, bohužiaľ, vyslovene nepriaznivé a naše terapeutické snahy sú značne neúspešné.
Vedeli by ste na ilustráciu spomenúť niektoré známe osobnosti, ktoré týmto ochorením trpeli?
Čo sa týka známych osobností, tak možno uviesť slávneho matematika Johna Nasha, beatnika Jacka Kerouaca, originálneho maliara Vincenta van Gogha alebo klinického psychológa Rufusa Maya.
Mnohí ľudia sa schizofrenikov boja. Porucha je v spoločnosti démonizovaná - schizofrenici sú považovaní za potenciálne nebezpečných, nedôveryhodných. O schizofrenikoch sa hovorí, že majú rozdvojenú osobnosť. Čo je na tom pravdy?
V žiadnom prípade nejde o rozdvojenie osobnosti, skôr o jej zmenu. Neliečená schizofrénia môže mať na osobnosť zničujúce dôsledky a človek sa vskutku napokon môže zmeniť na niekoho úplne iného. Démonizácia schizofrénie je obľúbenou náplňou filmov a o thrillery alebo horory z prostredia psychiatrie nebýva núdza. Výnimočne filmy zobrazujú duševné poruchy bez skreslení a hrubých kultúrnych nánosov. Nedôveryhodní a nebezpeční sú však väčšinou ľudia, ktorí nemajú schizofréniu, čo je prinajmenšom podnet na zamyslenie sa nad takzvaným duševným zdravím.
Dá sa schizofrénia liečiť? Aké účinné metódy ponúka moderná medicína?
Áno, samozrejme. Preto sme tu my psychiatri. Nedá sa však vyliečiť. Je to neurovývojová porucha, ktorej definitívna liečba nám stále uniká, čo ale v medicíne nie je žiadna výnimka. To isté predsa platí o hypertenzii, cukrovke, či mnohých neurodegeneratívnych ochoreniach. K dispozícii máme pomerne široké psychofarmakologické možnosti, v kombinácii s psychoedukáciou a psychoterapiou. V našom prostredí však chýba účinnejšia a komplexnejšia rehabilitácia a aktívnejšia snaha o opätovné začlenenie pacientov so schizofréniou do spoločnosti.
Fotogaléria
psychiater schizofrénia Michal Patarák
