Parazitológ Jaroslav Flegr: Tretina z nás má v tele nebezpečnú toxoplazmu

11.09.2017

Jej hostiteľom môžete byť bez toho, aby ste o tom tušili. Okolie občas udivuje len nevysvetliteľná zmena vášho správania. Toxoplazma je pomerne rafinovaná a zaužívaný názor o jej neškodnosti už neplatí, vysvetľuje uznávaný český výskumník Jaroslav Flegr.

 

Asi tretina ľudstva je nakazená toxoplazmou, teda prvokom vyvolávajúcim toxoplazmózu, tvrdí parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovy v Prahe. „V Česku a na Slovensku ide zhruba o 30 percent obyvateľstva,“ spresňuje vedec. Odhaduje však, že medzi dnešnými šesťdesiatnikmi budú nenakazení v menšine, pretože s vekom nakazených pribúda.

Čítajte viac: V črevách žije až pol kilogramu užitočných mikróbov: Netušíte, čo všetko ich zabíja!

„Toxoplazmózu možno ľahko diagnostikovať podľa prítomnosti protilátok v krvi, ale bežne sa toto vyšetrenie nevykonáva. Chýba totiž hlavný dôvod, prečo by sa malo – nakazeného človeka zatiaľ nevieme vyliečiť,“ vysvetľuje Flegr a dodáva, že cysty toxoplazmy sa usádzajú v mozgu a vo svaloch, prípadne v ďalších telesných orgánoch a tkanivách. „V cystách parazit čaká, či jeho hostiteľa neuloví konečný hostiteľ – mačkovitá šelma. U moderného človeka obyčajne čaká márne,“ dodáva s trochou irónie parazitológ.

Zdrojom nákazy nie sú mačky

Najčastejším zdrojom nákazy je podľa Flegra nedostatočne umytá, z pôdy kontaminovaná koreňová zelenina so zvyškami mačacieho trusu obsahujúceho oocysty parazita. „Tieto ooycysty dokážu v pôde prečkať aj niekoľko rokov. Nakaziť sa môžeme takisto manipuláciou so záhradnou pôdou bez použitia ochrannýc rukavíc. Ďalším zdrojom nákazy môže byť surové alebo nedovarené mäso, pričom nebezpečná je najmä zverina, a tiež bravčové alebo králičie mäso pochádzajúce z domáceho chovu. Existujú dokonca náznaky, že by sa toxoplazmóza mohla z muža na ženu prenášať aj pohlavným stykom. Zdrojom nákazy prakticky nikdy nebýva kontakt s mačkou,“ upozorňuje známy odborník.

Ako ďalej dopĺňa, toxoplazma je blízkou príbuznou prvokov spôsobujúcich maláriu, jej prejavy sú však omnoho miernejšie. Tesne po nákaze u človeka prepuká tzv. akútna toxoplazmóza, ktorá pripomína virózu alebo bežné bakteriálne ochorenie. U drvivej väčšiny ľudí sa akútna forma toxoplazmózy v priebehu niekoľkých týždňov samovoľne zmení na dožitnú latentnú toxoplazmózu. Tá je charakteristická prítomnosťou protilátok proti parazitovi v krvi a tkanivových cýst v mozgu a vo svaloch.

Mení zdravotný stav a správanie

 „Dlho sa myslelo, že je latentná toxoplazmóza úplne neškodná. V súčasnosti je však jasné, že má celý rad závažných negatívnych zdravotných dôsledkov – zvyšuje pravdepodobnosť množstva ochorení, predovšetkým ochorení imunitného systému, tráviacej sústavy a ťažkostí neuropsychiatrického charakteru. Z nedávno publikovaných výsledkov vyplýva, že rozdiely vo výskyte toxoplazmózy v jednotlivých krajinách môžu vysvetliť asi 23 percent variability v celkovej miere chorobnosti v európskych krajinách,“ poznamenáva Flegr.

Okrem zdravotných komplikácií má toxoplazma vplyv aj na správanie a psychiku nakazených osôb. „V prírode sa toxoplazma potrebuje dostať z nakazeného hlodavca do žalúdku mačky, pretože jedine v jej čreve sa dokáže pohlavne rozmnožovať. Ovplyvňuje preto správanie myší a krýs takým spôsobom, aby nakazený jedinec skončil v žalúdku mačky čo najskôr. Zdravé myši sa vyhýbajú miestam, kde cítia mačku. Nakazené myši, naopak, také miesta vyhľadávajú. Navyše, majú spomalené reakcie, vykazujú viac pohybovej aktivity a problematickejšie rozpoznávajú nové podnety. Toxoplazma nevie zistiť, že sa nenachádza v tele myši, ale človeka, a tak robí zhruba to, čo funguje u myší – mení správanie svojho hostiteľa. Nakazení ľudia majú rovnako ako nakazené myši pomalšie reflexy, sú neukáznenejší, ženy sú srdčenejšie a dôvernejšie, kým muži, naopak, uzavretejší, podozrievavejší a neradi dodržiavajú akékoľvek normy a pravidlá,“ ozrejmuje Flegr s tým, že u nakazených osôb je zhruba 2,7-krát vyššia pravdepodobnobnosť, že spôsobia dopravnú nehodu. Toxoplazma zvyšuje koncentráciu neurotransmiterov dopamínu v mozgu nakazených jedincov, čo má u človeka veľmi nepríjemný dôsledok – u geneticky predisponovaných ľudí môže byť spúšťačom schizofrénie. „Už veľmi dlho je známe, že nakazení ľudia majú zhruba 2,6-krát vyššiu pravdepodobnosť vypuknutia tohto závažného psychiatrického ochorenia,“ dodáva.

Do výskumu sa zapájajú aj Slováci

Obzvlášť opatrné by mali byť tehotné ženy – najmä tie, ktoré v tele toxoplazmu nemajú. Ak sa totiž budúca matka nakazí toxoplazmózou počas gravidity, hrozí prenos nákazy na vyvíjajúci sa plod. „V takom prípade vzniká riziko tzv. vrodenej (kongenitálnej) toxoplazmózy, teda najhoršej formy tohto ochorenia,“ upozorňuje parazitológ. Riziko prenosu je však pomerne malé. „V minulosti posielali niektorí lekári tehotné ženy s akútnou toxoplazmózou na potrat. Bol to však úplný nezmysel. V prvom trimestri je pravdepodobnosť prenosu nákazy na dieťa len 15-percentná, v poslednom trimestri je to síce už viac ako 50 percent, ale vývin dieťaťa už zvyčajne nebýva výrazne narušený,“ vysvetľuje autor viacerých vedeckých publikácií a populárno-náučných kníh.

Jedným z najhorších problémov nákazy je fakt, že žiadna učinná vakcína či liek proti toxoplazmóze neexistuje. Liečiť možno len akútnu formu toxoplazmózy. Až donedávna totiž panoval všeobecný názor, že je toxoplazmóza v latentnej podobe, do ktorej postupne prechádza, neškodná.

Výskum toxoplazmózy neustále prebieha. Zapojiť sa doň môžu aj Slováci prostredníctvom dotazníkov a elektronických testov, ktoré nájdu na stránke Pokusnikralici.cz. „Odmenou sú zaujímavé a užitočné informácie, ktoré sa o sebe účastníci môžu dozvedieť. Mimochodom, náš doposiaľ najúspešnejší, a zároveň najdlhší dotazník študujúci vplyv toxoplazmózy na sexuálne správanie, už vyplnilo viac ako 53-tisíc Čechov a Slovákov,“ uzatvára známy český odborník.

 


Tagy:
parazit toxoplazmóza parazitológ Jaroslav Flegr evolučný biológ toxoplazma

11.09.2017  |  Foto: archív J. Flegra  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia