Spúšťače Alzheimerovej choroby sú pred vedcov stále záhadou. V súvislosti s ochorením sa hovorí väčšinou len o rizikových faktoroch. Nový objav však môže zásadne zmeniť pohľad na diagnózu, s ktorou si odborníci nevedia dať rady.
Len nedávno vedci upozornili na netušenú schopnosť kvasiniek Candida albicans - krvnou cestou dokážu preniknúť až do mozgových štruktúr, kde môžu vyvolať zápalovú reakciu. Teoreticky by mohla infekcia mikroskopickými hubami mozog ochromiť natoľko, že by vyvolala neurodegeneratívny úpadok. Zistenie je o to vážnejšie, že kvasinky rodu Candida albicans sú bežnou súčasťou našej mikroflóry.
Čítajte viac: Zelenina s obsahom unikátnej zlúčeniny: Ružičkový kel vo vašej kuchyni nesmie chýbať!
Pre mozog však môže byť nebezpečný aj iný obyvateľ ľudského tela – patogénna baktéria Porphyromonas gingivalis, ktorá spôsobuje chronické ochorenie ďasien - periodontitídu. Vedci z Univerzity v Louisville totiž odhalili prítomnosť tejto baktérie v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Nádejný liek
Hlavným príznakom ochorenia je tvorba amyloidných plakoch v mozgu. Počas experimentu na zvieratách dokázala baktéria obývajúca ústnu dutinu kolonizovať aj mozog, čo sa prejavilo zvýšenou tvorbou amyloidu beta. Výskumníci však našli toxické enzýmy baktérií druhu Porphyromonas gingivalis aj v neurónoch ľudí s Alzheimerovou chorobou. Štúdiu zverejnil odborný magazín Science Advances.
Vedci hovoria o silnom dôkaze, ktorý obávané neurodegeneratívne ochorenie spája s patogénnou baktériou, ale upozorňujú na dôležitosť ďalších výskumov. Dobrou správou však je, ako uvádza portál Newscientist.com, že liek, ktorý blokuje toxické enzýmy produkované baktériami, vstúpi ešte tento rok do klinického skúšania.
Tvorba amyloidných plakov ako obranný mechanizmus
Podľa niektorých hypotéz by tvorba amyloidných plakov mohla byť obrannou reakciou mozgu voči baktériám. Za hovorí napríklad fakt, že v mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou boli po ich smrti nájdené baktérie vyvolávajúce ochorenie ďasien či iné choroby. Ako vedci dodali, prvé príznaky ochorenia často badať desať až dvadsať rokov pred prepuknutím diagnózy. Nový objav by preto mohol byť veľkou nádejou pre mnohých ľudí, ktorých choroba vo vyššom veku chtiac či nechtiac doženie.
