Štúdia zistila, že miesta s vyššími teplotami a dlhými hodinami slnečného žiarenia, ako sú krajiny blízko rovníka a tie, ktoré majú stále leto, mali nižšiu mieru prípadov Covid-19 v porovnaní s krajinami vzdialenejšími od rovníka a tými s chladnejším počasím.
K týmto zisteniam vedci dospeli aj po tom, čo zohľadnili ďalšie faktory, ktoré by mohli ovplyvniť šírenie Covid-19 a počet hlásených prípadov, ako napr. úroveň urbanizácie krajiny a intenzitu testovania Covid-19, ako sa uvádza na livescience.com. Napriek tomu zdôrazňujú, že ich objavy neznamenajú, že letné počasie eliminuje ochorenie, ale môžu ľuďom pomôcť pri boji s chorobou.
Čítajte tiež: LEKÁR radí, čo JESŤ po OČKOVANÍ: Týmto POTRAVINÁM dajte prednosť pre SILNÝ imunitný systém!
„Naše výsledky nenaznačujú, že choroba počas leta zmizne alebo nebude mať vplyv na krajiny blízko rovníka,“ uviedli autori vo svojom príspevku, ktorý bol zverejnený 27. apríla v časopise Scientific Reports. „Vyššie teploty a intenzívnejšie UV žiarenie v lete skôr podporia opatrenia v oblasti verejného zdravia, čo sa týka SARS-CoV-2, nového koronavírusu spôsobujúceho Covid-19.“
Sezónny vírus
Už krátko po vzniku pandémie sa špekulovalo, či letné teploty môžu zmierniť šírenie vírusu. Mnoho respiračných vírusov vrátane vírusov chrípky skutočne vykazuje sezónny charakter, ktorý dosahuje vrchol počas zimy a klesá počas leta.
Vedci však nevedia s istotou povedať, prečo sa tieto vírusy riadia sezónnym vývojom, no predpokladá sa, že tu zohráva úlohu niekoľko faktorov. Štúdie napríklad naznačujú, že mnohé respiračné vírusy sú stabilnejšie a dlhšie pretrvávajú vo vzduchu v prostrediach s nízkymi teplotami a nízkou vlhkosťou. Ľudské správanie, ako napríklad zhromažďovanie sa v zime v interiéri, by mohlo tiež zvýšiť prenos. Taktiež štúdie, v ktorých boli použité laboratórne misky, tiež prišli na to, že vysoká teplota a vlhkosť vzduchu znižujú prežitie SARS-CoV-2, ale to, či sa to prejaví v skutočnom prenose, bolo nejasné.
Čím bližšie k rovníku, tým menej prípadov
V novej štúdii vedci analyzovali informácie zo 117 krajín, pričom sa pozreli na údaje o rozšírení Covid-19 od začiatku pandémie po 9. január 2021. Pomocou štatistických metód skúmali vzťah medzi zemepisnou šírkou krajiny, ovplyvňujúcou množstvo slnečného žiarenia, ako aj teplotu a vlhkosť a úroveň šírenia Covid-19. Použili sa tiež údaje od Svetovej zdravotníckej organizácie na kontrolu faktorov, ktoré by mohli mať vplyv na to, ako ťažko je krajina zasiahnutá koronavírusom. Napríklad letecká doprava, výdavky na zdravotnú starostlivosť, pomer starších dospelých k mladším ľuďom a ekonomický rozvoj.
Zistili, že každé zvýšenie zemepisnej šírky o 1 stupeň od rovníka bolo spojené so zvýšením počtu prípadov Covid-19 na milión ľudí o 4,3%. To znamená, že ak je jedna krajina bližšie k rovníku o 620 míľ (1 000 kilometrov) v porovnaní s inou, môže očakávať, že bude mať o 33% menej prípadov Covid-19 na milión obyvateľov.
„Naše výsledky sú v súlade s hypotézou, že teplo a slnečné žiarenie znižujú šírenie SARS-CoV-2 a prevalenciu Covid-19," uviedli autori z Heidelbergského inštitútu pre globálne zdravie v Nemecku a Čínskej akadémie lekárskych vied v Pekingu.
Zistenia tiež znamenajú, že „hrozba obnovenia epidémie môže narásť v zime,“ ako to bolo vidieť v mnohých krajinách na severnej pologuli v decembri 2020 a januári 2021.
Autori poznamenávajú, že ich štúdia zahŕňala iba údaje do 9. januára 2021, teda pred tým, ako sa po celom svete rozšírilo množstvo variantov Covid-19, vrátane tých, ktoré sa prvýkrát objavili v Južnej Afrike a Veľkej Británii, takže nie je jasné, či tieto varianty budú vykazovať podobné vzorce sezónnej infekcie.
