Väčšina ľudí sa z koronavírusu zotaví behom dvoch týždňov, zo závažnejšej formy sa chorí dostanú za tri týždne. Tisíce pacientov sa však z neznámych dôvodov nevyliečili a bojujú s vírusom ďalej. Ako je to možné?
Nekončiaci vírus
Hoci pandémia straší svet už niekoľko mesiacov, stále všetko o nákaze nevieme. Neznámou je sila a intenzita, ktorou útočí na ľudí. Niektorí ho prekonajú bezpríznakovo, iní sú po týždni fit, no sú aj takí, ktorí sa nevedia z ochorenia dostať niekoľko mesiacov. Zdravotnícky personál ešte stále nemá dostatok informácií, a tak sa môže v niektorých prípadoch stať, že pacientom sa nedostáva dostatok podpory a starostlivosti.
Čítajte tiež: Odteraz ju už nevynecháte zo stravy: Novoobjavená látka, ktorá robí z REPY liečivý POKLAD!
Podľa správy Národného ústavu pre výskum zdravia sa pacienti sťažujú na neustupujúce príznaky, fyzickú aj psychickú slabosť. Trpia zahmleným myslením, problémom s dýchaním, črevami, obličkami, kožou, pečeňou, či so srdcom, ako sa píše na bbc.com.
Ako odborníci uvádzajú, nekončiace príznaky ochorenia môžu byť spôsobené štyrmi rôznymi syndrómami.
Čo spôsobuje dlhodobý priebeh ochorenia?
- trvalé poškodenie oránov pľúc a srdca
- syndróm po intenzívnej starostlivosti
- syndróm po vírusovej únave
- pokračujúce príznaky Covid-19
Pomoc pre dlhodobo chorých
Ako sa v správe NHS (Národná zdravotná služba vo Veľkej Británii) uvádza, je zrejmé, že vírus COVID -19 môže byť pre istú skupinu pacientov dlhodobým ochorením.
„U niektorých to súvisí s rehabilitáciou po prijatí do nemocnice, iní hlásia postupné zhoršovanie príznakov,“ píše sa v správe.
Keďže nie je jasné, prečo sa niektorí ľudia nezotavujú, vo Veľkej Británii už zriaďujú špecializované kliniky na pomoc dlhodobo chorých pacientov na COVID -19. Autorka štúdie doktorka Elaine Maxwellová uviedla, že na začiatku predpokladala, že najviac budú postihnuté osoby, u ktorých bol priebeh ochorenia vážny, alebo trpeli už pred vypuknutím choroby na iné vážne ochorenie. Z výskumu však vyplynulo, že to tak nie je.
„Teraz vieme, že existujú aj pacienti s ľahkým priebehom, ktorí sú na tom horšie, ako tí, čo boli na umelej pľúcnej ventilácii,“ konštatovala.
Príkladom je aj profesorka Jo House z Univerzity v Bristole, ktorá sa ešte stále nevrátila do práce, hoci odvtedy, čo sa infikovala, prešlo už 6 mesiacov.
„Jeden deň to začalo silným kašľom a ťažkosťami s dýchaním, pokračovalo šialenou únavou a bolesťou hlavy, nasledovali problémy so srdcom a bolesti svalov,“ opisuje priebeh ochorenia.
Ako uviedla, na druhý deň po tom, čo vstala, dostala závrat, odpadla a skončila v nemocnici. Aj keď sa problémy s dýchavičnosťou a srdcom trochu zlepšili, ešte stále sa cíti veľmi zle. Dozvuky choroby ovplyvňujú kvalitu jej života a jej rodinných príslušníkov. Jo a jej partner Ash, ktorý sa tiež ešte z ochorenia nevyliečil, sú odkázaní na pomoc rodiny. Pomáhajú im s nákupmi, varením, upratovaním, pretože ani jeden z nich na to nemá silu ani energiu.
„Keď to bolo najhoršie, spísali sme závety, lebo to s nami nevyzeralo vôbec dobre. Bolo to strašidelné, nedá sa to ani opísať,“ konštatovala.
Vplyv na psychiku
Doktorka Elaine Maxwellová je presvedčená, že dlhodobý priebeh ochorenia má negatívny vplyv na duševné zdravie. Veľmi zle na tom môžu byť ľudia, ktorí už duševnou poruchou trpia, alebo takí, ktorí majú problém s učením.
„Ide nám o to, aby zdravotný personál na základe výpovedí ľudí, ktorí si ochorením prechádzajú dlhodobo, lepšie rozumel tomu, čím prechádzajú. Že sa symptómy môžu zhoršovať a cítia sa zle, hoci sa očakáva, že po takom čase by už pacient mal byť na ceste za uzdravením,“ uviedla.
Ako dodala na záver, tak im vedia poskytnúť lepšiu starostlivosť, liečbu a podporu.
