Anjeli ako Boží poslovia? Spýtali sme sa odborníkov, čo si o nebeských bytostiach myslí veda

24.12.2017

Predstava o existencii nadprirodzených bytostí, ktoré človeku pomáhajú a chránia ho, je stará ako ľudstvo samo. V našej kultúre sú nimi „anjeli“, ktorým obrazotvornosť umelcov prisúdila podobu okrídlených detí, rytierov či nádherných Božích poslov v krásnych šatách. Zaujímalo nás, čo si o nich myslia odborníci.

 

„Slovo ,anjelʻ pochádza z gréčtiny a znamená ,posolʻ. V gréckom a neskôr aj v latinskom preklade Biblie z hebrejčiny sa toto slovo používalo na označenie nadprirodzenej bytosti, ktorá má vzhľad krásneho človeka a plní funkciu prostredníka medzi Bohom a ľuďmi. V monoteistických náboženstvách založených na Biblii (judaizmus, kresťanstvo, islam), ale aj v perzskom zoroastrizme, majú anjeli veľmi zložitú hierarchiu a nielenže prinášajú Božie posolstvá, ale ľudí aj chránia. V kresťanstve dokonca existuje špecifická oblasť teológie, ktorá sa anjelom venuje a nazýva sa anjelológia,“ vysvetľuje docentka Tatiana Bužeková z Katedry etnológie a muzeológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Čítajte viac: Po čom v skutočnosti mozog túži? Odhalenie psychológov, čo chceme pod stromček!

Ako však dopĺňa etnologička, anjeli nie sú jedinou verziou strážnych bytostí - vo všetkých kultúrach totiž existujú predstavy o nadprirodzených postavách, ktoré zasahujú do ľudského sveta; patria medzi ne aj ochranné božstvá. „Majú rôzne podoby (nielen ľudskú) a môžu chrániť nielen jednotlivých ľudí, ale aj príslušníkov špecifických povolaní, celé dediny, mestá, alebo tiež národy. V Kórei napríklad slovami ,jangseungʻ alebo ,sotdaeʻ označovali drevené stĺpy, ktoré sa umiestňovali na okraji dediny a chránili jej obyvateľov pred démonmi,“ objasňuje a dopĺňa, že v tibetskom budhizme existuje predstava o Yidam – božskej bytosti, s ktorou sa človek môže identifikovať počas meditácie, aby dosiahol osvietenie.

Zjavovali sa aj v podobe hada

Predstava o strážnych duchoch určitých miest je rozšírená aj u slovanských národov. Naši predkovia verili, že duchovia strážili rieky, lesy a predovšetkým domácnosti – nielen obytné, ale aj hospodárske budovy. Podľa výskumníčky im Slovania prisudzovali ľudskú podobu, ale veľmi často sa zjavovali aj v podobe hada. „Napríklad v niektorých myjavských lokalitách sa rozpráva, že takýto strážny duch žije pod domom ako biely had, ktorému každý deň treba dať trochu mlieka. Aj Inkovia mali strážnych duchov všade – každá hora, jazero či lokalita mali svojich ochrancov, ako aj každý človek a každá rodina,“ spresňuje.

Anjeli sú špecifickou formou ochrancov, príznačnou pre veľké monoteistické náboženstvá; iné náboženstvá a tradície odkazujú na iné postavy, prízvukuje Tatiana Bužeková. „Univerzálna predstava o nadprirodzených bytostiach, ktoré majú chrániť ľudí, ľudské obydlia a spoločenské inštitúcie, nadobúda v rôznych kultúrach veľmi rozmanité podoby. Tie vždy závisia od toho, ako ľudia koncipujú svet. Posvätná sféra je pritom v istom zmysle odrazom ľudského sveta: aj tu ľudia nachádzajú priateľov a nepriateľov, protivníkov i ochrancov,“ uzatvára.

Blud či halucinácia?

Fantazírovanie o ochranných bytostiach je pre ľudskú psychiku typické. Na to, či anjeli existujú alebo nie, preto neexistuje jasná odpoveď. Hoci anjeli nespadajú do osnov exaktného vedeckého skúmania, majú svoje pevné miesto v kultúre a minimálne v ľudských predstavách existujú už tisícročia.

Podľa slov psychológa Martina Milera zo spoločnosti Ars Viae je pohľad na existenciu anjelov nejednoznačný. Ak by sme sa na daný fenomén pozreli prísne z pohľadu vedecky podloženej psychopatológie, potom by sme sa zrejme museli pohybovať niekde v rovine bludu - keby u konkrétneho človeka prevládalo presvedčenie o existencií takýchto bytostí či halucinácie, človek by anjelov videl, počul alebo by s nimi mal inú senzorickú skúsenosť. Históriou ľudstva sa však minimálne v priestore od Egypta cez Izrael a islamské krajiny až po kresťanstvo vinie viera v existenciu nebeských bytostí, ktoré sú prostredníkmi medzi Bohom a človekom. Dá sa teda predpokladať, že čisto psychopatologický pohľad by razom urobil ,bláznovʻ z veľkej časti svetovej populácie,“  uvažuje psychológ, podľa ktorého je viera v anjelov individuálna a závisí od toho, ako človeka tento fenomén ovplyvňuje a či je zachovaný jeho kontakt s realitou. Skrátka, musí s ním vedieť normálne a zdravo fungovať.

Stelesnenie dobra a zla

V interpretácii kresťanstva nemusia byť anjeli len dobré a chrániace bytosti. V prípade padlých anjelov, čiže démonov, je ich snahou človeku uškodiť a nahovoriť ho na hriešne konanie. Táto dualita má svoje vysvetlenie. „S problémom dobra a zla sa ľudstvo potýka od čias, keď sme si začali uvedomovať samých seba a toto uvedomenie nám umožnilo byť zodpovednými za naše rozhodnutia a konanie. Dualita je človeku vlastná a v podstate nevyhnutná pre celistvosť nášho rozhodovania. V tomto ponímaní by sa delenie anjelov na ochrancov a démonov dalo považovať za archetypálne stelesnenie dobra a zla,“ vysvetľuje.

Spirituálna potreba

Odborníci sa na vieru v anjelov pozerajú aj ako na vyjadrenie určitej spirituálnej potreby spojenia s nadprirodzenom. „Pri dôslednom racionálnom uvažovaní musíme nevyhnutne pripustiť, že sa v našom svete občas vyskytujú situácie či okolnosti, na ktoré nemáme rozumné vysvetlenie,“ dodáva Martin Miler. Aj preto sa niekedy v ťažkej životnej situácii „k anjelom“ modlia i samozvaní skeptici, ktorí sa od viery v Boha inokedy dištancujú.

„Tváriť sa, že takéto javy neexistujú, je neracionálne a nepoctivé,“ myslí si. Aj dnes stojí pred ľudstvom množstvo nezodpovedaných otázok, na ktoré možno prinesie odpoveď až čas. „Viera, že jestvuje aj niečo ,nad realitouʻ, nám môže pomáhať byť pokornejšími a príliš si o sebe nenamýšľať. Zároveň by táto idea mala mať svoju mieru, aby sme nestratili kontakt s realitou, alebo aby sme sa príliš nespoliehali len na to, že nás ,niekto ochrániʻ,“ pripomína psychológ.

Fotogaléria


Tagy:
psychológ anjeli Tatiana Bužeková etnologička Martin Miler

24.12.2017  |  Foto: Thinkstock.com  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia