Výraz Déjà vu pochádza z francúzštiny a znamená „už videné“. Je to stav, keď máme intenzívny pocit, že to, čo práve prežívame, sme už niekedy prežili, i keď to tak nie je. V živote sa s tým stretne väčšina z nás. Človeka premkne zvláštny pocit a rozmýšľa, prečo sa to stalo. Vedci prichádzajú s vysvetlením.
Idete napríklad lyžovať, postavíte sa na svah a zrazu máte pocit, že presne túto situáciu ste už niekedy prežili. Nie, nie je to až taký zriedkavý jav, stretne sa s ním 60 až 80% ľudí. Kým niekto sa nad tým pousmeje, iný je z toho vyľakaný. Podľa niektorých vedcov môže ísť o signál organizmu, aby nás varoval, píše portál brightside.me.
Čítajte tiež: Naša kuchyňa ako pomoc pri kožnom probléme: Tieto SLOVENSKÉ potraviny zaberajú na kurie oká!
1. Najčastejšie sa s ním stretávajú mladí ľudia
Prvé skúsenosti s Déjà vu sa vyskytujú obvykle u detí vo veku medzi 6 a 10 rokov. Obdobie, kedy sa s ním stretávame najčastejšie, je však vo veku od 15 do 25 rokov. Potom, s pribúdajúcim vekom sa výskyt Déjà vu znižuje.
2. Znamená to, že mozog dobre pracuje
Keďže prežívanie Déjà vu je s vyšším vekom menej časté, vedci predpokladajú, že to súvisí so znižovaním kapacity pamäte. Pozorovaním však postupne dospeli k záveru, že to je, naopak, známka zdravej mysle a naznačuje to, že človek spozoroval a vyhodnotil nesprávne signály.
3. Pamäť nemusí byť synchronizovaná
Existuje veľa odborníkov, ktorí veria, že Déjà vu má niečo spoločné s tým, ako si vybavujeme spomienky. Táto udalosť môže byť reakciou na situáciu, pripomínajúcu skúsenosť z minulosti, ktorú si celkom nepamätáme. Možno sa to stalo, keď sme boli malým dieťaťom alebo si z iného dôvodu nemôžeme na túto situáciu spomenúť. Okrem toho máme tendenciu všímať si denne veľa drobností, ale neuchovávame si ich v pamäti. Takže môžeme mať pocit, že sme takúto situáciu už prežili alebo videli pre tieto maličké detaily, na ktoré sme zabudli.
4. Déjà vu sa môže objaviť tesne pred záchvatom
Niekedy sa týmto zvláštnym javom môže hlásiť prichádzajúci záchvat. Vtedy sa objavujú rôzne typy fyzických a psychických znakov, pričom jedným z nich je práve Déjà vu. Najmä, ak ste v minulosti už nejaký záchvat prežili, mali by ste byť v strehu. To isté sa však môže stať, aj keď nemáte neurologické problémy a doteraz ste sa so žiadnym záchvatom nestretli. Déjà vu sa vyskytuje v tej istej časti mozgu. Niektorí vedci sú presvedčení, že nejde o nič iné, len o oneskorený prenos medzi ušami, očami a ďalšími zmyslami.
5. Znamená to príliš veľa stresu
Keď sme unavení a v strese, zvláštny pocit známosti môžeme zažívať častejšie než zvyčajne. Pravdepodobne to súvisí s tým, že v strese je naša pozornosť nižšia. Ak sa s Déjà vu stretávate často, mali by ste zvážiť viac oddychu a zamerať sa na rôzne relaxačné techniky, ktoré vám pomôžu upokojiť sa.
6. Časté Déjà vu môže byť znakom úzkosti
Sú zdokumentované prípady, keď bolo Déjà vu jednoznačne vyvolané úzkosťou, ktorá túto psychickú poruchu ešte zhoršila. Vedci spojitosť medzi Déjà vu a úzkosťou intenzívne skúmajú a potrebujú uskutočniť ďalšie testy, ktoré by ich predpoklady potvrdili.
