Pľúcna fibróza môže mať viaceré príčiny. Vzniknúť môže aj pri dlhodobom vdychovaní škodlivín, akými sú napríklad ťažké kovy, plesne, organický či uhlíkový prach aj rôzne baktérie.
Poškodenie pľúc môžu spôsobiť aj aktívne látky pri iných ochoreniach, najčastejšie pri reumatologických a autoimunutných. Vyplýva to z vyjadrení odborníkov na stredajšej (15. 11.) tlačovej konferencii v Bratislave.
Častá je idiopatická pľúcna fibróza.
"Idiopatická preto, lebo nevieme, prečo napríklad u 50-ročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú charakteristické pre toto ochorenie. Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia, alebo je to niečo v genetickej informácii," priblížila hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre pneumológiu a ftizeológiu a prednostka Kliniky pneumológie a ftizeológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava Marta Hájková.
Pľúcna fibróza je ochorenie, ktoré spôsobuje nahradenie funkčných jemných mechúrikov pľúc väzivom alebo fibróznym tkanivom. Pľúca sa tak stávajú tuhšími a menej poddajnými. Je väčší problém ich roztiahnuť. Hrubšia stena zároveň spôsobuje problémy s výmenou kyslíka a kysličníka uhličitého medzi mechúrikmi a krvou.
Hlavným príznakom ochorenia je dýchavičnosť.
"Okrem nej je pľúcna fibróza charakteristická aj príznakmi suchého dráždivého kašľa. Pri pokročilom ochorení už môže byť prítomné aj vykašliavanie. Toto sú hlavné príznaky - dýchavičnosť, zhoršená tolerancia pri fyzickej námahe, kašeľ a celková únava," dodala Hájková.
Pri starších ľuďoch je podľa nej veľkou chybou, že dýchavičnosť pripisujú veku.
"Je pravda, že vekom pľúcne funkcie klesajú, ale nie tak rapídne, ako pri pľúcnej fibróze," uzavrela.
