Aj vy poznáte niekoho, kto môže zjesť čokoľvek a neprejaví sa to na jeho postave a vy zvažujete každé jedno sústo? Je to jedna z veľkých nespravodlivostí života. Aké je ich tajomstvo štíhlosti? Prečo sa u niektorých neposunie ručička na váhe smerom nahor?
Genetika alebo šťastie?
Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Samozrejme, veľa závisí od genetiky, výživy a tiež správania danej osoby.
„Mnoho ľudí, ktorí jedia na čo majú chuť bez toho, aby priberali, pravdepodobne neskonzumujú toho viac ako ostatní,“ myslí si profesorka výživy Kathleeen Melansonová.
Čítajte tiež: Hrozivá PREDPOVEĎ choroby mozgu: V týchto POLOHÁCH radšej nespite!
Ako vysvetlila, síce si niekto dopraje pizzu každý deň, no keď ju konzumuje pomaly, dlho prežúva, tak je sýty rýchlejšie a menej zje, ako sa uvádza na livescience.com.
„Ak by ste sa zamerali na príjem kalórií týchto ľudí, nejedia až toľko, ako si myslíte,“ dodal hlavný lekár v biomedicínskom výskumnom centre Pennington Frank Greenway.
Ďalším dôvodom, že niektorí nepriberajú a iní áno, je podľa Melansonovej rozdiel v ich fyzickej aktivite.
„Niektorí ľudia sa pohybujú viac, aj keď nie sú nevyhnutne športovci,“ konštatovala Melansonová.
Ako dodala, stačí, že majú aktívnu prácu, strávia celý deň strážením svojich detí, alebo jednoducho sú to typy, ktoré neobsedia.
„Čím viac sa pohybujete, tým viac sa zvyšuje počet mitochondrií v bunkách svalov a ich aktivita. Viac mitochondrií znamená viac spálených kalórií,“ vysvetlila Melansonová.
Kamarát leptín
Existuje málo dôkazov, ktoré by naznačovali, že aj bez cvičenia dokážu niektorí ľudia spaľovať viac kalórií ako ostatní.
„Nájdu sa však isté fyziologické rozdiely, ktoré niektorým ľuďom umožňujú prirodzene zmierniť počet kalórií, ktoré konzumujú, bez toho, aby sa museli obmedzovať a kontrolovať,“ uviedla Melansonová.
Ako vysvetlila, regulačný systém chuti do jedla môže byť u niektorých ľudí citlivejší ako u iných. Jedným z dôležitých hormónov zahrnutých v tomto systéme je leptín.
„Riadi pocit hladu a sýtosti. Vysiela signál, že je človek hladný, koľko má zjesť a kedy s tým prestať,“ konštatovala.
Mozgu dáva príkaz, kedy má telo ukladať tuk a kedy spaľovať.
„Ak máte správnu hladinu leptínu, hlad sa dostaví prirodzene. Dostanete signál, že máte dosť, vaše telo má primerané množstvo tuku,“ vysvetlila odborníčka.
Žiadny genetický vypínač neexistuje
Aj genetika môže hrať rolu v tom, či niekto priberá alebo chudne. Vedci identifikovali viac ako 250 rôznych oblastí DNA, ktoré sa spájajú s obezitou. V štúdii, ktorá bola publikovaná v časopise PLOS Genetics, vedci porovnali 1 622 zdravých ľudí s nízkym indexom telesnej hmotnosti (BMI) s 1 985 účastníkmi, ktorí mali ťažkú obezitu a 10 433 ľudí s normálnou hmotnosťou. Zistili, že chudí účastníci mali menej génov spojených s obezitou. Samotné gény však neurčujú našu hmotnosť. Nenašli sa gény, ktoré by výlučne chránili pred obezitou alebo predisponovali niekoho k obezite.
„Tendencia priberať alebo udržať hmotnosť nie je vopred určená, ale tiež nie je úplne pod našou kontrolou. Neexistuje žiadny genetický vypínač, ktorý by niektorým ľuďom umožnil jesť všetko, čo chcú, bez toho, aby nepribrali,“ konštatovala Melansonová.
Ako však dodala, na druhej strane priberanie nie je nevyhnutne spôsobené nedostatočnou sebakontrolou.
