V mnohých kultúrach po celom svete je hmyz úplne normálnou súčasťou stravy. V Európe a vo Veľkej Británii sa však na ne ľudia pozerajú s veľkou nedôverou a rešpektom. Pochutnať si na chrumkavých šváboch? Na prvý pohľad nechutné, no mohlo by ísť o jedno z najvýživnejších jedál!
Nedávne správy ukázali, že jedlý hmyz má najvyššiu trhovú hodnotu v regiónoch Ázie a Tichomoria. Nedávne správy dokonca hovoria aj o tom, že ich hodnota je v USA na vzostupe. Väčšina ľudí v západných krajinách si myslí, že hmyz, chrobáky, pavúky či škorpióni nemajú čo robiť na tanieri. Ide jednoducho o nechutný hmyz, ktorý by nedali nikdy do úst. Majú voči tomu nedôvoru a je im to nepríjemné. Vedci však upozorňujú, že by sme mali byť voči tomu otvorenejší! Zrejme po zistení výskumníkov v štúdii, ktorá sa objavila v časopise Frontiers in Nutrition, zmeníte na to názor.
Čítajte tiež: Čas vyhradený na vykonávanie veľkej potreby: Ak presedíte viac, už je zle!
Hmyz ako superpotravina?
V minulom roku zistili vedci na základe klinického skúšania na University of Wisconsin-Madison, že konzumácia svrčkov môže zlepšiť črevný mikrobióm v ľudskom organizme. V novej štúdii zase výskumníci z University of Teramo v Taliansku ukazujú, že hmyz má vysoký obsah antioxidantov, čo sú prírodné látky, ktoré pomáhajú udržiavať zdravie buniek.
To by mohlo znamenať, že hmyz by mohol prispieť k väčšej podpore nášho zdravia ako ovocie a zelenina a tak by sa mohol stať ďalšou superpotravinou, hoci ide o termín, ktorý niektorí odborníci na výživu majú tendenciu sa mu vyhýbať, argumentujúc, že to môže byť zavádzajúce.
"Najmenej 2 miliardy ľudí - štvrtina svetovej populácie - pravidelne konzumujú hmyz," konštatuje hlavný autor štúdie Prof. Mauro Serafini a zároveň pripúšťa, že ostatní potrebujú len viac odvahy a povzbudenia.
Prvý výskum svojho druhu
Tentokrát sa vedci po prvýkrát zamerali na jedlý hmyz a ich obsah antioxidantov.
"Jedlý hmyz je vynikajúcim zdrojom bielkovín, polynenasýtených mastných kyselín, minerálov, vitamínov a vlákniny. Až doteraz ich nikto neporovnával s tradičnými funkčnými potravinami, ako je olivový olej alebo pomarančový džús, pokiaľ ide o antioxidačnú aktivitu," poznamenáva profesor.
Vedecký tím zaobstaral a analyzoval 12 rôznych druhov hmyzu. Išlo o rôzne červíky, larvy, večerné cikády, čierne mravce, africké húsenice, priadky morušové, kobylky, cvrčky, amazonské stonožky, pavúky, čierne škorpióny, atď. Aby zistili ich obsah antioxidantov, rozdrvili ich a potom po odstránení nejedlých častí, ako sú krídla a žihadlá, ich vložili do obsahu rozpustného v tukoch a rozpustného vo vode. Testovali každú jednu z ich jedlých častí, aby zistili, aké bohaté sú na antioxidanty.
Zdravšie ako pomaranče!
Profesor a jeho tím zistili, že v niektorých prípadoch hmyz porazil pomaranče - ktoré majú vysoký obsah antioxidantov - a ďalšie zdravé potraviny! Najmä extrakty rozpustné vo vode z kobyliek, priadky morušovej a cvrčkov majú päťnásobok antioxidačnej sily v porovnaní s čerstvou pomarančovou šťavou, ktorú odborníci na výživu oceňujú pre jej vysoký obsah antioxidantov. Okrem toho obsah tuku rozpustného v priadke morušovej, večerných cikád a afrických húseníc má dvojnásobok antioxidačnej sily olivového oleja!
Pokiaľ ide o celkovú úroveň polyfenolov (antioxidantov), vedci poznamenávajú, že najvyššie množstvo majú kobylky a čierne mravce. Avšak napr. čierne škorpióny v tomto prípade nemajú čo ponúknuť.
Výskumníci vysvetľujú, že ich súčasné zistenia sú veľmi sľubné. Ak je hmyz skutočne lepším zdrojom živín, môže to pomôcť riešiť globálny problém trvalej udržateľnosti potravín.
„Naše výsledky ukazujú, že jedlý hmyz je optimálnym zdrojom bioaktívnych zložiek a vysoko kvalitných bielkovín, minerálov, vitamínov a mastných kyselín, spolu s nízkym vplyvom na životné prostredie, pričom zdôrazňujú ich dôležitosť ako trvalo udržateľných nových potravín z nutričného, funkčného, a ekologického hľadiska,“ píšu vedci vo svojom príspevku.
Ďalšie kroky vedcov
Tím však tiež varuje, že ešte neoverili účinnosť a bezpečnosť antioxidantov pochádzajúcich z hmyzu u ľudí.
"Účinnosť potravy bohatej na antioxidanty je do veľkej miery závislá od biologickej dostupnosti (účinnosti látky po jej vstupe do tela) a od prítomnosti prebiehajúceho oxidačného stresu (kľúčový faktor, ktorý prispieva k poškodeniu buniek)," vysvetľuje Serafini.
Ďalším krokom pre výskumníkov bude potvrdiť, či konzumácia hmyzu skutočne ponúkne ľuďom príval antioxidantov, alebo či sa najlepšie časti týchto jedlých zvierat stratia v trávení. Profesor Serafini a tím tiež tvrdia, že chovatelia hmyzu by mohli byť schopní kŕmiť hmyz stravou, ktorá ich môže spraviť zdravším.
"V budúcnosti by sme tiež mohli prispôsobiť stravovacie režimy pre chov hmyzu, aby sa zvýšil ich antioxidačný obsah pre živočíšnu alebo ľudskú spotrebu."
