Myšlienky a emócie nás robia skutočne ľudskými. Naša myseľ má však omnoho väčší dopad, ako sa doteraz predpokladalo. Zlá nálada, smútok a depresia by sa mohli podpísať na zrýchlenom starnutí.
Vedci sa pokúšajú použiť umelú inteligenciu na vytvorenie nového typu „hodiniek“, ktoré dokážu zmerať skutočný biologický vek človeka. Nedávny pokus vzal do úvahy psychologické faktory a priniesol niekoľko zaujímavých predpovedí. Počiatočné testy naznačujú, že vplyv zlého duševného zdravia môže niekedy prevážiť nad fyzickými chorobami a návykmi vrátane fajčenia, ako sa uvádza na sciencealert.com. Štúdia bola publikovaná v časopise Ageing.
Duševné zdravie so zrýchleným starnutím
Každým rokom navyše nám pribúdajú sviečky na narodeninovej torte. Ide o chronologický, resp. kalendárny vek, no iné je to v prípade biologického. To, že dvaja ľudia oslávili rovnaký vek ešte neznamená, že ich zdravie je v rovnakom stave. Meraním určitých aspektov fyzického zdravia človeka, ako je črevný mikrobióm alebo markery zápalu v krvi, výskumníci dúfajú, že jedného dňa predpovedajú, aký „mladý“ alebo „starý“ je človek v biologických rokoch.
Odborníci by tak mohli pochopiť, prečo niektorí starnú rýchlejšie ako iní a aké faktory životného štýlu prispievajú k tomuto procesu starnutia. Je tu však kľúčová zložka ľudského zdravia - náš duševný a emocionálny stav.
V roku 2021 desaťročná štúdia medzi 2,3 miliónmi Novozélanďanov zistila silnú súvislosť medzi duševnými poruchami a nástupom fyzických chorôb a smrťou. Ďalšia štúdia v tom istom roku odhalila, že problémy s duševným zdravím v minulosti boli spojené so zrýchleným starnutím v strednom veku. A čo viac, tento efekt starnutia sa objavil niekoľko rokov pred tým, ako sa objavili iné choroby súvisiace s vekom.
Vplyv pychologickej zložky
S týmito zisteniami výskumníci v Spojených štátoch a Hongkongu navrhli počítačový algoritmus na vytvorenie nových hodín starnutia, ktoré zahŕňajú niekoľko psychologických zdravotných faktorov a krvných biomarkerov. Algoritmus trénovali na údajoch od takmer 5 000 zdravých dospelých, ktorí boli súčasťou China Health and Retirement Longitudinal Study (CHARLS), zahŕňajúcej účastníkov vo veku 45 rokov alebo starších, a potom ho testovali na údajoch od ďalších 7 000 ľudí. Toto je prvýkrát, čo výskumníci trénovali hodiny starnutia výlučne na takej veľkej čínskej kohorte (väčšina štúdií sa vykonáva v západnej populácii) a ktorí zahrnuli stresory duševného zdravia.
Autori zistili, že psychologické faktory, ako je pocit nešťastia alebo osamelosti pridal biologickému veku človeka až 1,65 roka navyše. Účinok prevýšil ostatné individuálne demografické charakteristiky vrátane biologického pohlavia, oblasti bývania, rodinného stavu a fajčenia.
„Dospeli sme k záveru, že psychologická zložka by sa v štúdiách starnutia nemala ignorovať kvôli jej významnému vplyvu na biologický vek,“ píšu autori.
Tento pokus zahŕňal fyzické informácie o 16 krvných faktoroch – vrátane hladín cholesterolu – ako aj BMI, obvode pása a krvnom tlaku. Údaje o psychickej pohode účastníkov boli založené na ôsmich pocitoch: trápenie, osamelosť, nešťastie, nesústredenosť, nepokojnosť, depresia, beznádejnosť alebo ustráchanosť.
Škodlivá zlá nálada
Vedci informovali, že fajčenie pridalo asi 1,25 roka starnutia, čo je o niečo menej ako pocit nešťastia. To však neznamená, že fajčenie predstavuje menšie riziko pre zdravie ako depresia alebo osamelosť. Fajčenie stále ostáva jedným z hlavných rizikových faktorov mnohých druhov rakoviny a srdcových chorôb. Na druhej strane, ak sa slobodný človek (čo zvyšuje starnutie o 0,59 roka) len zriedka cíti šťastný (pridáva ďalších 0,35 roka), často sa cíti beznádejne (pridáva 0,28 roka) a má problémy so spánkom (pridáva 0,44 roka ), môže to mať v konečnom dôsledku väčší vplyv na ich zdravie ako samotné fajčenie.
Autori tvrdia, že „škodlivý vplyv nízkej psychickej pohody je rovnako veľký ako vážne choroby a fajčenie“.
