Nikto z nás sa jedného rána nezobudí so sivými vlasmi a paličkou v ruke. Staroba je dlhý proces biologických zmien. Najnovšie prišli vedci s odvážnou teóriou, že tie najvýraznejšie sa dejú v troch vekových obdobiach. Prekvapením je prvé, ktoré prichádza v relatívne mladom veku.
Nie je to nepretržitý proces
Kým vo všeobecnosti sa predpokladá, že starnutie je akýsi kontinuálny proces, vedci z univerzity v Stanforde tvrdia, že v živote sú tri významné obdobia, v ktorých prichádza k najvýraznejším zmenám nášho tela. Udejú sa vo veku 34, 60 a 78 rokov. Starnutie tak podľa nich nemožno vnímať ako jeden dlhý, nepretržitý proces, ktorý sa v našich životoch pohybuje rovnakou rýchlosťou. Ako píše portál sciencealert.com s odvolaním sa na štúdiu publikovanú v Nature Medicine. Tieto zistenia môžu byť nápomocné pri lepšom riešení špecifických chorôb súvisiacich s vekom, ako je Alzheimerova choroba alebo kardiovaskulárne ochorenia.
Čítajte tiež: Toxické tkaniny, ktoré bežne nosíte: Pod týmito látkami pokožka kričí o pomoc!
V štúdii navrhli nový spôsob spoľahlivého predpovedania veku prostredníctvom skúmania krvnej plazmy. Urobili tak u 4 263 ľudí vo veku 18 až 95 rokov. Vedci analyzovali asi 3 000 rôznych proteínov a zistili, že v ľudskom organizme sa ich vekom mení až 1 379.
„Tieto zmeny boli výsledkom zhlukov proteínov, ktoré sa pohybovali odlišnými spôsobmi, ktoré vyvrcholili vznikom troch vĺn starnutia,“ píše sa v štúdii.
Aj keď hladiny proteínov často zostávajú relatívne konštantné, pri odčítaní vedci zistili, že k výrazným zmenám ich hladín prichádza okolo veku 34 rokov, potom vo veku 60 rokov a poslednýkrát vo veku 78 rokov. Ešte nie je úplne jasné, prečo sa tak deje.
„Už dlho vieme, že meranie určitých proteínov v krvi nám môže poskytnúť informácie o zdravotnom stave osoby - napríklad o lipoproteínoch pre kardiovaskulárne zdravie,“ hovorí neurológ Tony Wyss-Coray z výskumného centra Stanford Alzheimerovej choroby ( ADRC).
Ako zároveň pripomína, doteraz nebolo docenené to, že toľko hladín proteínov, zhruba tretina zo všetkých, ktoré skúmali, sa s pribúdajúcim vekom výrazne zmenilo.
Ďalšie zistenia zo štúdie potvrdili informácie, že muži a ženy starnú inak. Vedci plánujú vo výskume pokračovať, lebo čím viac starnutie pochopíme, tým lepšie ho podľa nich dokážeme v budúcnosti potláčať. Vďaka takýmto informáciám by sme sa mohli dozvedieť, ako by sme sa mali stravovať v konkrétnych etapách života a identifikovať liečebné postupy, ktoré môžu zabrániť trápeniu súvisiacemu s vekom a proces starnutia tak aspoň čiastočne zvrátiť.
Starnutie vo všeobecnosti
Vo všeobecnosti navonok prvým z výraznejších znakov starnutia je ďalekozrakosť. Ak ste nemali so zrakom žiadne problémy, zhruba vo veku 44 rokov si uvedomíte, že nevidíte tak dobre ako doteraz. Prichádza totiž ku strate adaptácie medzi vzdialenosťou a zónami blízkeho výhľadu. Čím ďalej, tým častejšie potrebujete dokumenty, ktoré si chcete prečítať, držať ďalej od očí. Hovorí sa, že sa nám skracujú ruky. Zhoršenie zraku sa prejavuje vo väčšej potrebe svetla a vizuálnej zmene farieb a detailov.
Zhoršenie sluchu prichádza neskôr, niekedy okolo veku 60 rokov. Až 34% ľudí starších ako 60 rokov má so sluchom problémy. Ak je v pozadí šum, je čoraz ťažšie počuť zvuky s vysokým stupňom tónu alebo konverzáciu. Tento jav sa zvyšuje s vekom. Neraz vedie k izolácii a môže dospieť až k Alzheimerovej chorobe.
Po zraku a sluchu prichádza k obmedzeniam pri hmate, chuti a vôni. Najskôr sa stráca hmatový pocit v rukách a nohách, gestá prestávajú byť jasné a presné. K zmenám prichádza aj v chuťových pohárikoch, ťažšie odhalíte horkú a slanú chuť. Nakoniec je na rade vôňa, ktorú cítime slabšie. Súvisí to s vyšším počtom malých chĺpkov v nose.
