Veľké testovanie nočných svetiel: Ktoré je najlepšie pre ľudský zrak? Budete prekvapení!

28.07.2017

Odborníci už dlho upozorňujú na riziká spojené s neprirodzeným nočným osvetlením. Českým vedcom sa teraz definitívne podarilo určiť, ktorý druh osvetlenia je pre ľudské oko najzdravší. Znova sa ukázalo, že čo je vo svete moderné, ešte nemusí byť najlepšie.

 

Účinkami svetla na ľudský organizmus sa dlhé roky zaoberá aj profesor Michal Zeman z Katedry živočíšnej fyziológie a etológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Nočné osvetlenie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Má však negatíva, ktoré by sme nemali ignorovať. „Nočné svetlo narúša biologické rytmy (cirkadiánne rytmy), ktoré jestvujú na všetkých úrovniach živej hmoty a stupňoch biochemickej, hormonálnej a nervovej regulácie,“ ozrejmuje známy slovenský vedec. Ľudské hormóny prirodzene reagujú na množstvo, intenzitu či farbu svetla. Umelé osvetlenie však v tisícročných biologických hodinách človeka vyvoláva zmätok.

Čítajte viac: Prelomové zistenie o najhoršej nočnej more ľudstva: Všetko je inak, ako si lekári mysleli

Vedci podľa Zemana už dávnejšie zistili, že modré svetlo napríklad zvyšuje našu pozornosť. Najviac ho nachádzame v rannom svetelnom spektre. Zapadajúce svetlo, sfarbené západom slnka do červena, zasa, naopak, človeka utlmuje a láka k večernému oddychu. Čo sa ale stane, keď nočný spánok vynecháme?

Poruchy spánku

„Ak nás nočné svetlo povzbudzuje k večernej aktivite, môže narúšať kvalitu spánku. Človek potom vstáva unavený a dostáva do bludného kruhu. Na zmeny negatívne reaguje aj metabolizmus, napríklad v podobe narušenia prirodzenej hladiny glukózy v tele. Ak sa večer glukóza nevstrebáva tak, ako by sa mala, človek je vystavený riziku rozvoja diabetu 2. typu,“ spresnil fyziológ.

Najzdravší svetelný zdroj

Ak sa nočnému životu predsa len nemôžeme vyhnúť, mali by sme dbať aspoň o to, aby bolo osvetlenie čo najmenej škodlivé. Podľa brnenských vedcov z Vysokého učenia technického (VUT) nahrádza prirodzené svetlo najlepšie klasická žiarovka, pretože ľudskému oku evokuje denné svetlo oveľa lepšie než populárne LED osvetlenie alebo žiarivka. „Tie majú totiž premenlivú intenzitu spektra, ktoré je vzdialenejšie prirodzenému slnečnému svetlu,“ vyplynulo z rozsiahleho testovania viac ako päťdesiatky svetelných zdrojov, do ktorého sa pustili vedci z brnenskej techniky v spolupráci s rakúskymi kolegami.

„Vlnová dĺžka prirodzeného slnečného svetla aj klasickej žiarovky vedie naprieč celým spektrom a zasahuje aj do infračervenej oblasti. Oproti tomu LED svetlá túto infračervenú a čiastočne aj červenú oblasť potláčajú, zatiaľ čo majú zvýšenú žiarivosť v modrej časti spektra,“ vysvetlil spoluautor výskumu Michal Dvořák z brnianskeho VUT.

Otestovali 53 výrobkov

Experiment vykonali odborníci z Fakulty informačných technológií v spolupráci s rakúskou Vorarlberg University of Applied Sciences. Do projektu sa zapojila aj Fakulta stavebná VUT. Celkom vedci otestovali 53 rôznych svetelných zdrojov od 18 výrobcov - od klasických žiaroviek, cez halogénové alebo LED svetlá, až po žiarivky. Väčšina z nich je bežne dostupná na tuzemskom trhu.

Vedci sa pri testovaní zamerali napríklad na hustotu svetelného toku, analýzu jasu, tepelný profil, teplotu svetla alebo mieru blikania svetelného zdroja. Merali tiež hladinu CO2 vo vzduchu, prúdový odber, alebo to, či zdroj neruší ostatné elektrické zariadenia alebo bezdrôtový prenos. Okrem viac než desiatky prístrojov využili odborníci tiež subjektívne testovanie užívateľov. „Pri každom z testovaných vzoriek museli traja čitatelia pri danom osvetlení prečítať text rôznej náročnosti, písaný napríklad tenkou kurzívou. Súčasťou bol aj Ishiharov test na farbosleposť, aby sme vedeli, či svetelný zdroj umožňuje ľahké rozpoznanie reálnych farieb,“ doplnil ďalší z brnenských výskumníkov Martin Drahanský.

Prekvapujúce rozdiely elektrického výkonu

Odborníci testovali aj to, ako rýchlo sa svetelný zdroj ustáli. Kým najpomalšiemu LED svetlu to trvalo 1 minútu a 20 sekúnd, u žiarivky to bolo aj viac ako 7 minút. Pomalšie nabiehanie kompaktných žiariviek ale výskumníkov až tak veľmi neprekvapilo. „Čo nás prekvapilo, bol pomerne veľký rozdiel elektrického výkonu u dvoch svetelných zdrojov, ktorý bol po zahriatí vyšší, než ako bolo uvedené na škatuľke. V prípade Osram Duled LED pracoval zdroj pri výkone 15,4 wattu, hoci na obale bolo uvedené 12 wattov, čo predstavuje odchýlku 28 percent. Podobná situácia nastala u Osram Parathom Classic, kde bol nameraný výkon 9,6 wattu, aj keď výrobca uvádzal 8 wattov, zasa teda o 20 percent viac. Oba tieto svetelné zdroje boli vyrobené v Číne,“ okomentoval jeden z čiastkových výsledkov Dvořák.

Oproti informáciám z obalov sa líšila aj farebná teplota niektorých svetiel. Tri testované zdroje boli výrazne studenšie, než uvádzal výrobca, jedna žiarivka bola, naopak, viditeľne teplejšia. V priemere sa ale deklarovaná a nameraná hodnota farebnej teploty líšila len o 7 percent.

Z viac ako päťdesiatich svetelných zdrojov, ktoré vedci otestovali, iba jeden viditeľne blikal (OttLite 25ED420), čo znamená, že jeho tzv. flicker rate bol príliš nízky a viditeľný ľudským okom. Dlhodobý pobyt v miestnosti s takým osvetlením potom môže byť pre človeka krajne nepríjemný. Jeden testovaný zdroj by podľa výsledkov nebol vhodný napr. do temnej komory, pretože môže mať vplyv na ďalšie elektrické spotrebiče či bezdrôtový prenos dát.

Fotogaléria


Tagy:
žiarivka žiarovka LED nočné osvetlenie svetelný zdroj

28.07.2017  |  Foto: Thinkstock.com, VUT  |  Zdroj: zh

Ďalšie články

Diskusia